Avètisman

 

Liv sa a gratis e pa ka nan okenn ka konstitiye yon sous komès.

 

Nou lib pou kopye Liv sa a pou predikasyon nou yo, ak pou distribiye’l, oswa pou Evanjelizasyon nou sou Rezo Sosyal yo, a kondisyon ke kontni li nan okenn ka pa modifye ou chanje, e ke sit mcreveil.org a site kòm sous.

 

Malè ak ajan satan renmen lajan yo ki pral tante pou vann ansèyman sa yo ak temwanyaj sa yo!

 

Malè ak nou, pitit satan yo ki pran plezi pou pibliye ansèyman sa yo ak temwanyaj sa yo sou Rezo Sosyal yo nan kache adrès sit Entènèt www.mcreveil.org a, oswa pou chanje kontni yo!

 

Konnen ke nou kapab chape nan jistis lèzòm, men nou pap chape sètènman nan jijman Bondye a.

 

Sèpan, ras koulèv! Kòman nou pral chape nan chatiman lanfè a? Matye 23:33

 

RAPÒ SOU DESÈ KI KOZE PA VAKSEN YO


1- Entwodiksyon


Chè frè ak chè zanmi, nou soumèt nou dokiman sa a de yon trè gran enpòtans pou nou, e pou tout moun ke nou kenbe anvi. Se yon ekstrè rapò sou desè yo ki koze pa pwazon yo pretann ki rele vaksen Covid yo. Manyifik rapò sa a te fèt pou nou pa bann moun ki, menm san yo pa konnen nou, renmen nou e kenbe pou lavi nou. Yo te mete lavi yo an danje pou mete toutouni plan dyabolik petit dyab sa yo k’ap dirije mond sa a. Yo te pran risk sa a anfen, yon kote, ke moun ki te deja genyen malè pou tonbe nan pyèj pou fè anpwazonen tèt li pa demon sa yo avèk pretandi vaksen yo a, san yo pa rann yo kont de sa, e yon lòt kote, ke moun ki pa gras Bondye poko fè anpwazonen yo ankò, chape a pyèj sa a.


David John Sorensen ak Dr Vladimir Zelenko se moun sa yo ki te fè travay remakab sa a. Nan yon rapò ki rele "The Vaccine Death Report" (Rapò Sou Desè Ki Koze Pa Vaksen Yo), yo te bay bann prèv bann milyon desè ak evènman endezirab grav ki soti nan Bann enjeksyon eksperimantal Covid-19 yo. Yo te fè travay pa yo a, se nou menm ki pou fè pa nou an nan refize pou vin viktim demon sa yo k’ap dirije mond sa a, e nan avèti pi plis moun posib, pou kapab sove moun ki poko fè vale yo. Se pou nou li temwanyaj sa a nèt; epi sitou, pataje’l pi plis.


2- Kòmansman Rapò a


Done syantifik yo montre ke bann milyon moun mouri nan swit enjeksyon Covid la e ke bann santèn milyon nan yo te sibi bann efè segondè grav ki te souvan rann yo andikape pou tout vi yo.


3- Objektif


Objektif rapò sa a te demontre kòman, nan tout mond lan nèt, bann milyon moun te mouri ak bann santèn milyon evenman endezirab grav te prodwi apre bann enjeksyon terapi jenetik eksperimantal la avèk ARNm. Nou revele egalman ris reyèl la de yon jenosid ke nou pat janm konn wè.


4- Fè yo


Objektif nou se prezante sèlman bann fè solid, e pou rete a leka bann enfòmasyon san fondman. Done yo yo klè e verifyab. Bann referans ki kapab jwenn avèk tout enfòmasyon ki prezante yo, ki te founi tankou pwen pou derape pou yon ankèt pi aprofondi.


5- Konplisite


Done yo montre ke n’ap asiste aktyèlman nan touye moun an mas ki òganize nan tout istwa mond lan. Gravite sitiyasyon sa a oblije nou pou poze kesyon kapital sa a: nou leve nou pou defann bann milya inosan? Ou nou pral kite profi pèsonèl la pase sou jistis la, e pou nou konplis? Bann rezo avoka nan tout mond lan nèt prepare bann aksyon kolektif an jistis pou pouswiv tout moun ki sèvi avèk ajannda kriminèl sa a. Bann santèn milyon moun nan tout mond lan nèt leve kanpe kont operasyon kriminèl sa a. A tout moun ki te konplis jiska prezan, nou di: Li ankò tan pou nou retounen e pou chwazi kan laverite a. Silvouplè, fè bon chwa a.


6- Nan tout mond lan nèt


Byen ke rapò sa a konsantre’l sou sitiyasyon Etazini an, li aplike egalman pou rès mond lan, donk menm tip enjeksyon eksperimantal yo avèk bann to mòtalite similè yo- e bann sistèm koripsyon konparab pou kache chif sa yo – li itilize nan tout mond lan nèt. Se poutèt sa n’ap ankouraje tout moun nan mond lan pou pataje rapò sa a. Pou’l ka yon siyal alam pou tout limanite.


7- Pou pi piti 5 fwa plis mò


Desè ki koze pa vaksen yo yo gravman pa deklare. Donne VAERS yo nan CDC ameriken an montre ke nan 26 dawout 2021, yon demi-milyon moun te deja soufri bann efè segondè grav, pou’n note bann aksidan vaskilè serebral, ensifizans kadyak, bann kayo sangen, bann troub serebral, bann konvilsyon, bann kriz epilepsi, bann anflamasyon nan sèvo ak nan mwèl epinyè, bann reyaksyon alèjik potansyèlman motèl, bann maladi oto-imin, atrit, bann movèz kouch, enfètilite, feblès miskilè aparisyon rapid, sesite, nakolepsi ak katapliksi. Ak nonb astronomik bann efè segondè grav yo, CDC rapòte ke anviwon 16 000 moun te mouri apre yo te fin resevwa bann enjeksyon eksperimantal sa yo. Poutan, selon yon denonsiyatè nan CDC ki te siyen yon deklarasyon devan yon otorite lejitim, nonb reyèl desè yo li o mwens senk fwa pi elve.


Men sa ke ekspè an detansyon nan bann frod nan domèn sante CDC a, Jane Doe, te deklare ofisyèlman nan yon deklarasyon devan yon otorite lejitim: "Pandan 25 ane yo, mwen te devlope plis pase 100 algoritm diferan de deteksyon bann frod nan domèn swen sante yo, menm jan nan sektè piblik la ak nan sektè prive a. (...) Lòske vaksen Covid-19 la te klèman asosye nan lanmò ak nan prejidis bann moun malad yo, mwen te pote natirèlman a yon ankèt sou kesyon an. Mwen estime profesyonèlman ke baz done VAERS yo (Vaccine Adverse Event Reporting System), byen ke ekstrèmman itil, te deklare devan yon otorite lejitim pa yon faktè pridan o mwen 5. (…) e mwen te evalye ke desè ki te vini nan 3 jou apre vaksinasyon an yo pi elve ke moun ki siyale nan VAERS pa yon faktè pi piti ke 5."


CDC deklare egalman devan yon otorite lejitim bann lòt evenman endezirab, tankou reyaksyon alèjik grav (anaphylaxie). L'Informed Consent Action Network (ICAN) te rapòte ke yon etid te montre ke nonb reyèl anafilaksi a se 50 a 120 fwa pi elve ke sa ke CDC pretann nan. An plis, yon chèchè prive te egzaminen pi prè baz done VAERS yo e te eseye pou chache bann nimewo idantifikasyon bann ka espesifik. Li te jwenn pil bann egzanp kote dosye desè orijinal yo te efase, e nan kèk ka, nimewo yo ki te chanje yo pou bann reyaksyon pi lejè. Li di: "Sa ke analiz tout nimewo ka yo di nou aktyèlman, se ke genyen anviwon 150 000 ka ki manke, ki te la, ki pa la ankò menm. Kesyon an se pou konnen si yo tout se bann desè."


Karaktè kriminèl CDC a te egalman revele genyen kèk ane, lòske bann chèchè te etidye lyen an ant vaksen yo ak Otis lan. Yo te dekouvri ke te genyen efektivman yon lyen dirèk. Alò kisa CDC te fè? Tout chèchè yo te reyini yo e yon gran poubèl te plase nan mitan pyès la. Yo te jete tout dokiman ki te montre lyen an ant Otis lan e vaksen yo ladann. Konsa, prèv yo te detwi. An swit, yon atik swadizan "syantifik" te pibliye nan Pedyatri, nan afime ke vaksinasyon yo pa koze pa Otis lan. Poutan, yon syantifik nan premye plan nan sen CDC, William Thompson, te revele krim sa a. Li te piblikman pase: "Mwen te kontribye pou tronpe bann milyon moun sou efè segondè negatif posib bann vaksen yo. Nou te manti sou rezilta syantifik yo."


Egzanp ki pi mal la nan metodoloji kriminèl itilize pou kache desè yo ki koze pa vaksen yo se petèt fè enkwayab la ke CDC pa konsidere ke yon moun ki vaksinen anvan de semèn apre enjeksyon an. Pa konsekan, tout moun ki mouri nan de premye semèn apre enjeksyon an pa konsidere tankou desè ki koze pa vaksen an, sa ki fè done yo pi fo toujou.


8- Moderna: 300 000 evènman endezirab – Bann santèn milye nan twa mwa


Yon denonsiyatè Moderna te fè yon ti priz ekran yon abreje anndan antrepriz la nan pote mansyon "Konfidansyèl – Pou distribiye anndan sèlman", nan montre ke te genyen 300 000 evènman endezirab nan sèlman twa mwa". Men yon sitasyon abreje konfidansyèl sa a: "Sa te pèmèt a ekip la jere efikasman anviwon 300 000 rapò bann evènman enfòmasyon medikal nan espas twa mwa pou soutni lansman mondyal vaksen Covid-19 yo a."


9- Pi piti ke 1% te Rapòte


Yon etid montre ke nonb reyèl evènman endezirab yo se 100 fwa pi elve. Tout enfòmasyon sa yo montre nou deja ke nonb bann evenman endezirab yo ak desè yo se yon miltitid de sa ke yo te di piblik la. Sitiyasyon an se poutan byen pi mal ke sa ke laplipa nan nou ka menm imajine. Selèb rapò Lazarus nan Harvard Pilgrim Health Care Inc., te pibliye nan 2009, te revele ke an jeneral. Sèl 1% bann efè endezirab vaksen yo ki te siyale: "Efè endezirab bann medikaman yo ak bann vaksen yo yo frekan. Byen ke 25% nan moun malad yo k’ap mache yo sibi yon evènman endezirab ki lye avèk medikaman yo, pi piti ke 0,3% de tout evènman endezirab yo ki lye avèk medikaman yo e 1 a 13% bann evènman endezirab nan Food and Drug Administration (FDA). Menm jan, pi piti ke 1 % nan bann evènman endezirab bann vaksen yo yo te siyale.''


10- Rezon deklarasyon devan yon otorite lejitim nan


Popilasyon an li enkonsyan e mal enfòme. Si pi piti ke 1 % nan efè endezirab yo te sinyale, se tou dabò paske gran majorite popilasyon an pa o kouran de egzistans sistèm ofisyèl notifikasyon bann efè endezirab vaksen yo. Dezyèmman, endistri famasetik la te mennen yon lagè medyatik san relach pandan dènye deseni yo kont tout ekspè medikal yo ki te tante pou enfòme piblik la sou danje vaksen yo. Youn nan estrateji ki te deplwaye yo se jouman, ak etikèt negatif "anti-vaxx" ki te chwazi pou fè wont ak blame tout syantifik yo, medsen ak enfimyè yo ki di laverite a.


An rezon de kanpay kriminèl pou efase agresif bann done yo sou efè endezirab yo, majorite popilasyon an pa konnen ke vaksen yo kapab koze yon ti kras domaj. Mesaj ke gran piblik la tande ak wè san rete pa ta kapab pi elwanye laverite a: "Vaksen yo yo sèten ak konstitiye meyè mwayen pou proteje tèt ou kont maladi yo". Bann milye liv yo, bann etid syantifik ak bann rapò dokiman efè devastatè bann vaksen yo an jeneral te efase pa tout mwayen posib. Fè endezirab yo ke timoun yo (ak moun nan tout laj, dayè) yo malad pi plis jodi a ke yo pat janm anvan nan istwa a, alò ke yo konstitiye popilasyon ki pi vaksinen an nan tout istwa a, te karakteristikman nye.


Propagann jeneralize bann fabrikan vaksen yo, k’ap itilize ajans gouvènmantal yo tankou prensipal kastròl yo, te senpleman di a limanite pandan bann deseni ke efè endezirab yo yo te trè ra. Pa konsekan, lòske bann moun vaksinen ap soufri bann efè endezirab grav, li pa menm vini nan lespri yo ke sa ta kapab koze pa bann enjeksyon ke yo te mete nan kò yo a, e yo pa menm sinyale’l donk konsa.


Pandan kriz mondyal aktyèl la, atak kont ekspè medikal yo ki mete ki di fè atansyon avèk vaksen yo te atenn yon nivo ankò pi wo. Ekspè medikal yo yo konplètman efase yo nan tout medya sosyal yo, Google deklase sit web yo a, bann chèn YouTube efase nèt, anpil pèdi travay yo, e nan kèk peyi, bann ekspè medikal te arete, nan yon tantativ pou efase laverite sou enjeksyon eksperimantal Covid yo. Syantifik ki pale kont vaksen yo menm kalifye yo tankou "teroris nasyonal". Tout mwayen te deplwaye pa katèl kriminèl bann vaksen yo pou efase laverite a.


An konsekans, anpil bann profesyonèl sante te pè pou siyale efè endezirab yo, sa ki kontribye a deklarasyon devan yon otorite lejitim nan de efè segondè sa yo. An plis, kantite bann enfòmasyon syantifik yo nan fè atansyon kont danjere ajan byolojik sa yo, ak nonb ekspè medikal yo ki di a limanite fè atansyon, yo tèlman ekrazan e prèske tout kote – malgre tantativ agresif yo pou fè yo silans – ke li pratikman enposib pou yon profesyonèl sante pou li pa o mwens yon ti kras pa trò konsyan de risk ke li pran an, nan administre yon enjeksyon ki pa teste nan modifye ADN nan, san li pa menm enfòme moun malad yo de sa ki enjekte nan kò yo a. Si yo wè answit moun ki malad nan men yo y’ap soufri ou mouri, natirèlman yo pè pou yo pa pran yo pou reskonsab e refize donk pou sinyale’l.


Anfen, anpil bann profesyonèl sante resevwa bann ensitasyon finansye pou fè maketin pou vaksen yo. Nan Wayòm-Ini pa egzanp, enfimyè yo resevwa ₤10 pa zegwi ke yo fouye nan yon timoun. La a ankò se yon rezon pou ke yo pa siyale evenman endezirab yo.


11- Denonsiyatè Project Veritas yo


Bann doktè ak enfimyè pale: "Yo pa fè eta sitiyasyon an!" Project Veritas la se yon òganizasyon jounalistik k’ap denonse depi bann ane krim ak koripsyon nan mond nou an. Li resevwa souvan bann imaj videyo ki soti nan kamera ki kache, ki revele sa k’ap pase dèyè bann pòt fèmen yo. Plizyè doktè ak enfimyè federal te kontakte yo, ki pa ka fè silans menm ankò. Yo wè yon gran nonb moun malad rive avèk bann efè endezirab grav, tankou yon ensifizans kadyak, e yo remake ke otorite lopital yo a pa siyale okenn nan blese sa yo ki koze pa vaksen yo. Doktè Maria Gonzales, medsen ijantis nan depatman ameriken sante a ak bann sèvis sosyal, revandike endinyasyon’l a sijè sa a nan Phoenix Indian Medical Center. Li diskite avèk yon kòlèg nan fason ke yon moun malad te vaksinen e te soufri yon ensifizans kadyak: "Yo pa pral akize vaksen an. Men li te obligatwaman pou sinyale’l, se pa vre? Yo pa sinyale’l! – Se vre! Paske yo vle anfouye’l anba tapi. Gouvènman an pa vle montre ke vaksen an se fatra."


Nan yon entèvyou avèk James O'Keefe nan Project Veritas, enfimyè Jodi O'Malley temwanye: "Mwen te wè bann douzèn moun rive avèk bann efè endezirab." Li ajoute ke anyen nan tout sa pat siyale. Kan yo mande’l si li pa pè bann repèkisyon yo pou tèt li te di laverite a, li reponn: "Mwen pa pè, donk fwa pa’m se nan Bondye. Se pi gwo mal la." Videyo a montre egalman enfimyè Jodi k’ap pale avèk yon medsen, k’ap chache avèk atrosite pou kraze silans lan: "Se bann pawòl. Mwen fatige avèk tout sa. Donk sa ke yo pral dwe fè, paske yo anndan… M’ap reflechi avèk sa. - "E, kisa ke yo fè?" "Mwen pa konnen, men tèlman genyen bann bagay ke mwen vle fè eksploze. – Tèlman bann bagay. Kòman yo fè sa? Ou konnen Projet Veritas yo?"


Genyen bann milye medsen ak enfimyè tankou’l, ke yo ap boule pou pale, men ki pè. Diferan group de kèk profesyonèl sante te kontakte’m pèsonèlman. Si ou se yon profesyonèl sante e ke ou swete pou pale, ou mèt kontakte Project Veritas veritastips@protonmail.com ou Stop World Control: network@stopworldcontrol.com. Ou pap pou kont ou, men ou pral jwenn yon vas lame konbatan pou libète, nan tout mond lan nèt, k’ap kanpe bò kote’w. Ou mèt manifeste ak pataje istwa’w la. Limanite bezwen’w!


12- Bann milye istwa: Yon pòs Facebook revele yon tsounami efè endezirab


Yon chèn lokal de ABC News te pibliye sou Facebook yon demann pataj istwa de bann desè pròch ki pat vaksinen. Yo te vle fè yon repòtaj sou sijè sa a. Sa ki te pase a te totalman enprevi. Nan senk jou, pi plis pase 250 000 moun te poste bann kòmantè, men se pat sou èt chè vaksinen ki te mouri tou swit apre yo te fin pran vaksen, ou ki andikape pou tout lavi yo. 250 000 kòmantè yo revele yon vag mòtalite chokan nan mitan popilasyon an, e soufrans tèrib yo ke enjeksyon sa yo provoke. Atik la te deja pataje 200 000 fwa, e se poko fini…


WXYZ-TV Channel 7:
Aprè ke vaksen yo te disponib pou tout moun, nou te pèdi yon pròch ki pat vaksinen a koz Covid-19 la? Si ou prè pou pataje istwa fanmi’w lan, ou mèt kominike nou kòdone’w yo. N’ap kontakte’w petèt pou yon atik ki kòmanse nan redaksyon.


- Mwen konnen bann moun ki te mouri nan doulè a koz vaksen. Nou vle istwa sa yo?


- Mwen te gen yon tonton ak yon kouzen ki te mouri nan piki a! Matant bo fis mwen te mouri ak twa lòt zanmi te mouri nan piki a tou.


- Tonton’m te sibi yon atak a koz bann kayo sangen e avèk bann konplikasyon kèk jou apre dezyèm enjeksyon li an. Nou ta kapab fè yon atik sou tout reyaksyon sa yo?


- Papa’m te fè yon arè kadyak apre dezyèm dòz Moderna li a.


- Zanmi yon paran te fè yon arè kadyak prèske imedyatman apre li te fin resevwa dezyèm dòz la. Yo pat kapab refè’l viv. Mwen konnen tou yon moun ki te pèdi yon manm a koz yon kayo san/problèm sikilasyon apre li te fin vaksinen konplètman. Hm. Daprè kòmantè yo, nou ta dwe chanje sijè atik nou an.


- Wi, silvouplè, silvouplè, fè yon repòtaj sou tout moun ki te mouri apre yo te fin vaksinen, pi plis ke nenpòt moun pa konnen’l paske pèsonn pa di verite a.


- Non, tout bagay te ale byen, men mwen te manke pèdi yon manm nan fanmi’m ki te vaksinen!


- Yon kamarad klas pitit gason’m nan te pèdi manman’l a koz de konplikasyon kadyak koze pa vaksen an.


- Nou pral rakonte istwa bann moun yo ki te domine Covid la e ki te genyen bann efè segondè kòmanse pa vaksen an? Mwen kirye pou konnen si nou pral ekilibre jounalis yo ak medya yo ou non – men mwen sipoze ke NON!


- Mwen pèdi manman’m 10 jou apre li te fin resevwa dezyèm vaksen Pfizer li a. Li pat kapab vale menm ankò ni pale kòrèkteman depi nan demen… li te ospitalize e li pat janm pratikman reveye li. Yo te retounen’l nan kay la pou swen palyatif apre 5 jou nan lopital e li te mouri nan kay la 2 jou apre. …


- Mwen pèdi yon paran ki te vaksinen, epi te genyen Covid la, e li te answit mouri nan lopital! Li te konnen ke li t’ap reyaji a piki a e li pat santi’l byen apre li te fin resevwa’l. Mari’l te mennen’l lopital e li pat janm otorize pou’l te rewè’l, li menm ak pitit fi li yo. Li te genyen 54 an e li te nan bon sante. Se te nan lopital Abbotsford, nan Kolonbi-Britanik.


- Mwen tèlman dezole pou nou tout. Mari’m te nan yon sitiyasyon sante tèrib apre dezyèm vaksinasyon Pfizer li a. Li te desede pandan yon brèf moman epi te retounen an vi. Dènye eskanè a te montre ke yon bakteri te devlope nan sèvo’l e yo te di’l pou li pa kondwi. Se tankou bann nouvo sentom te parèt san sès e nou depanse tout lajan nou nan vizit nan biwo, nan espesyalis ak nan tès. Pèsonn, e mwen di byen PÈSONN pat oze anrejistre done sa yo tankou se yon reyaksyon ki koze pa vaksen an. Alò wi, genyen yon gwo problèm konfyans dèyè viris sa a ak vaksen’l lan.


- Mwen te genyen yon atak avèk 2èm vaksen an e medsen yo pakab sinyale’l. Nou pral konprann.


Remak nan dènye kòmantè a kòman dam nan di ke tout moun nan lopital la pè pou deklare ke se yon reyaksyon nan vaksen an, e yon lòt moun di "medsen yo pa ka deklare’l". Se prèv de sa ke’m te eksplike anvan: Laplipa nan profesyonèl sante yo yo efreye nan lide pou siyale evenman endezirab yo, sa ki fè ke veritab avantaj bann blese ki koze pa vaksen yo rete kache pou tout mond lan nèt. Plis pase 250 000 kòmantè yo montre ke yon fwa ke moun yo jwenn yon kote ki sèten pou siyale soufrans yo a ki koze pa enjeksyon yo, n’ap asiste avèk yon tsounami… Se tankou yon sèl piblikasyon sou Facebook, ki pa resevwa okenn atansyon bò kote medya yo. Kisa nou ta wè si sa te anonse nan jounal televize yo e si chak moun te otorize pou rakonte istwa pa li a?


13- Rezime bann desè ki lye ak vaksinasyon an


Sa k’ap pase a li pi mal ke sa ke nou panse a:


- VAERS la te pibliye 16 000 desè ak plis pase 450 000 evènman endezirab, nan dat 28 dawou 2021.


- Yon ekspè nan frod nan CDC afime ke nonb desè a li o mwens senk fwa pi elve.


- 150 000 rapò te rejte ou efase pa sistèm VAERS la.


- Nonb reyèl anafilaksi yo se 50 a 120 fwa pi elve ke sa ke CDC pretann yo.


- Moun vaksinen yo ki mouri nan de semèn yo yo pat groupe tankou bann desè ki koze pa vaksen an.


- Moderna te resevwa plis pase 300 000 rapò efè endezirab nan sèlman twa mwa.


- Rapò Lazarus montre ke sèl 1 % nan bann evènman endezirab yo ki siyale pa piblik la.


- Majorite nan popilasyon an pa konnen egzistans sistèm ki pèmèt pou siyale efè endezirab bann vaksen yo.


- Yon kontròl ak yon propagann agresif te fè kwè a piblik la ke efè endezirab yo te ra, sa ki fè moun yo pa konprann kòman problèm sante yo a ap dekoule nan bann enjeksyon pase.


- Wont lan ak repwòch yo te adrese avèk profesyonèl sante yo ki opoze a vaksen yo pouse anpil bann moun nan kominote medikal la pou evite siyale evènman endezirab yo.


- Krent pou yo pa pran’w pou koupab apre’w te fin administre yon enjeksyon ki te touye ou te andikape bann moun, anpeche ankò pi plis pèsonèl medikal yo pou sinyale’l.


- Lefèt paske’w aksepte bann ensitasyon finansye pou fè maketin ak administre vaksen Covid yo anpeche egalman pèsonèl medikal la pou siyale efè endezirab yo.


- Fabrikan vaksen yo motive pa profi a gen tout rezon yo pou pa siyale destriksyon yo ki koze pa prodwi eksperimantal ki pa teste yo a.


- Plis pase 250 000 Itilizatè Facebook kòmante desè yo ak blese grav yo ki koze pa vaksen yo. Bann enfimyè ak bann medsen temwanye nan fason ke lopital yo kache blese ki lye avèk vaksen yo.


14- Yon tsinami destriksyon


Done sa yo mennen nou nan konklizyon inevitab ke nonb evènman endezirab yo ki lye a vaksen yo li pi plis elve ke sa ke rapò ofisyèl yo admèt yo. Si, donk, mwens pase 1 % nan ka yo te siyale nan CDC, nonb nan deja elve nan 450 000 evènman endezirab petèt fasilman atenn plizyè milyon pou sèl Etazini. Si yo aplike chif sa a nan rès mond lan, n’ap konstate yon vag destriksyon enfwayab, ke limanite pat konnen anvan. E vaksinasyon yo fèk kòmanse. Sa ki pi enkretan an ankò, se ke se sèlman tsinami soufrans pou yon ti tan koze pa enjeksyon Covid yo. Bill Gates, pi gran vandè vaksen nan mond lan se youn nan prensipal motè nan kanpay mondyal vaksinasyon kont Covid la, te deklare nan yon entèvyou ki te akòde a BBC ke laplipa bann efè endezirab yo yo manifeste nan de zan konsa, sa ki eksplike ke devlopman bann vaksen yo pran egalman anpil bann ane. Sa sinyifi ke vag desè yo ak andikape yo nan ane k’ap vini yo pral ankò pi grav toujou. Menm jan ke y’ap chache pi plis pou enpoze pi plis toujou pou raple a popilasyon an, avèk mete an plas paspò vaksinal yo nan tout mond lan nèt.


15- Ekspè mondyal yo avèti limanite


Anpil bann vwa syantifik enpòtan fè soti yon avètisman. Done alaman sa yo kondwi bann ekspè nan mond lan, tankou Dr Luc Montagnier, loreya pri Nobèl medsin nan, pou lanse yon grav avètisman selon li n’ap konfronte aktyèlman a pi gran risk jenosid mondyal la nan tout istwa limanite. Menm envante teknoloji ARNm nan, Dr Robert Malone, avèti kont enjeksyon sa yo k’ap itilize teknoloji li a. Sitiyasyon an si tèlman grav ke ansyen vis-prezidan e syantifik an chèf Pfizer a, Dr Mike Yeadon, li te manifeste’l pou avèti limanite kont enjeksyon ekstrèmman danjere sa yo. Youn nan videyo’l yo ki plis konnen yo li rele "A Final Warning". Yon lòt syantifik ki gen renonme mondyal, Geert Vanden Bossche, ansyen chèf biwo devlopman bann vaksen yo nan Almagn e direktè syantifik Univac, riske non’l egalman ak karyè’l kan’l leve avèk kouraj kont administrasyon bann enjeksyon Covid yo. Moun ki devlope vaksen an prevwa ke enjeksyon yo kapab konpromèt iminite bann vaksen yo, nan rann yo vilnerab a chak nouvo varyan. Bann moun kite rive viv nan olokos Dezyèm Gè Mondyal la te ekri avèk Ajans eropeyen medikaman yo pou mande sispann bann enjeksyon yo, ke yo konsidere tankou yon nouvo olokos.


16- Desè ki koze pa vaksen an nan mond lan


Li pral menm jan an pou tout nasyon yo nan tout mond lan nèt. Li t’ap tro long pou nou pou enimere done tout peyi nan mond lan, men sitiyasyon an ki te dekri an detay la a pati Etazini montre sifizamman destriksyon ki koze pa enjeksyon sa yo, e fason ke ajans sante yo kòronpi ak fabrikan vaksen yo kache pou piblik la gran majorite bann evènman endezirab yo. Sepandan nou fè parèt briyèvman bann lòt peyi, pou prouve ke sitiyasyon ameriken an li pa sèl.


17- Inyon Eropeyen (UE)


Nan Inyon eropeyen (ki se sèlman 27 nan 50 peyi eropeyen yo), rapò ofisyèl yo EudraVigilance yo admèt ofisyèlman, nan 18 dawou 2021, ke anviwon 22 000 moun te mouri e ke 2 milyon te sibi bann efè segondè, ke 50% grav. "Li kalifye "grav" si li koresponn a yon evènman medikal ki mennen lanmò, mete lavi an danje, nesesite yon ospitalizasyon, mennen yon lòt afeksyon medikaman enpòtan ou prolongasyon de yon ospitalizasyon ki egziste, mennen yon andikap ou yon enkapasite ki pèsiste ou sinyifikatif ou ki konstitiye yon anomali konjenital ou yon malfòmasyon nan nesans".


Nan Peyi-Ba, youn nan ti nasyon ki pi piti nan UE, yon komite rechèch ekstrapalmantè te mete an plas yon plat-fòm ki pèmèt sitwayen yo sinyale efè endezirab bann vaksen yo. Se pa yon inisyativ gouvènman an e medya yo pa akòde’l okenn atansyon. Gran majorite popilasyon Neyèlandè a donk pa o kouran de egzistans li. Poutan, malgre ti kras enfliyans li an, inisyativ sa a te deja fè objè bann rapò ki fè eta de 1 600 desè ak 1 200 domaj pou sante, ki te souvan mennen yon envalidite pèmanan bann moun ki konsène yo. E si tout popilasyon vaksinen te konnen egzistans platfòm sa a e te fè yon deklarasyon? E si platfòm sa a te egalman disponib nan lòt peyi UE yo, ki vrèman pi gran pase Peyi-Ba?


18- Wayòm-Ini


Yon ti kras anvan kòmansman kanpay mondyal vaksinasyon an, MHRA (Medicines and Healthcare Products Regulatory Agency) te pibliye demann sa a: "MHRA ap chache nan tout ijans yon zouti lojisyèl entèlijans atifisyèl (IA) pou trete volim elve efè endezirab vaksen Covid-19 yo ke y’ap tann yo e asire’l ke okenn detay nan tèks efè endezirab la pa bliye."


Gouvènman Britanik la te pibliye yon rapò sou premye seri evènman endezirab yo, notamman bann ka sesite, bann aksidan vaskilè serebral, bann movèz kouch, bann ensifizans kadyak, bann paralize, bann maladi oto-imin, elatriye. Yon ti kras apre premye vag vaksinasyon an, plis pase 100 000 evènman endezirab te siyale, ke 1 260 ka moun ki vin gen je yo pete (ak sesite total la tou). Premye pati rapò a fè òlòj bann vaksen yo tankou yo se meyè mwayen pou proteje moun kont Covid-19 la, epi kontinye pou montre enkwayab destriksyon ke vaksen sa yo provoke. Ipokrizi a li ekstraòdinè.


Nan Wayòm-Ini egalman, nonb movèz kouch yo te ogmante a 366% nan yon sèl sis semèn, pou manman ki vaksinen yo. Sepandan, Ofis britanik bann estatistik nasyonal yo te revele pa inadvetans ke 30 305 moun te mouri nan 21 jou ki te swiv enjeksyon an, pandan 6 premye mwa yo nan 2021. E yon syantifik britanik ki genyen 35 kan eksperyans te efektye yon analiz aprofondi nan sistèm britanik la nan sinyalman bann kat jòn e te konstate ke li pat fyab.


"Nou ka konkli ke sistèm sinyalman an pa kat jòn nan ka founi kèk enfòmasyon limite ki kapab itilize pou alète piblik britanik la sou efè endezirab posib bann vaksen Covid-19 yo. Sepandan, konsepsyon inisyal sistèm nan tankou yon antrepriz vrèman deskriptif pito ke eksperimantal sinyifi ke li pa ka abòde veritab kesyon yo ki se yon enpòtans kapital pou piblik britanik la. Li fèt pou konnen si li egziste bann relasyon nan koz a efè ant vaksinasyon an avèk vaksen PF ak AZ yo ak bann efè endezirab grav yo tankou desè, e si wi, ki anplè efè sa yo".


19- Izrayèl


"Israeli Peoples Commitee" se yon ekip medsen, avoka, kriminològ, epidemyolojis ak bann chèchè inivèsitè, detèmine pou mennen yon ankèt, yon envestigasyon ak yon ekspozisyon nan profi piblik la. Byen ke se yon group relativman yo pa trò konnen, li te resevwa kan menm 3754 rapò, ke plis pase 480 desè, nan dat 5 dawou 2021. CIP a afime ke chif sa yo reprezante sèlman 1 a 3% nan prevalans reyèl nan popilasyon an, sa ki sinyifi ke, selon done sa yo, nonb desè an Izrayèl la li anviwon 48 000 e evènman endezirab yo anviwon 375 400. Toujou an Izrayèl, estatistik Worldometers.info montre yon pik masif desè lòske vaksinasyon yo te kòmanse a. Anvan kòmansman kanpay vaksinasyon an, pat genyen pratikman desè chak jou nan Covid la an Izrayèl. Jis apre lansman projè vaksinasyon an, nonb desè chak jou yo pase nan 1 a 3 a 75-100 desè pa jou!


Yon lòt sit izrayelyen ki rapòte blese ki koze pa vaksen yo se Seethetruth.club/Covid-19-vaccinevictims kote yo ka wè pil bann temwanyaj de moun ki te soufri anpil de enjeksyon an. Nan Etazini, yon sit similè ki rele 1000covidstories.com prezante yon nonb kwasan bann videyo moun desede ou ki te genyen bann reyaksyon grav nan enjeksyon Covid la. Sit TheCovidWorld.com prezante egalman istwa pèsonèl yo de gran nonb moun desede bann swit nan enjeksyon sa yo. Nou dwe konprann ke anyen konsa pat janm prodwi nan istwa a, kote bann milye moun prezante yo pou pataje soufrans yo a apre yon vaksinasyon. Rezon ki fè moun yo aji konsa jodi a se ke efè endezirab yo pat la ditou, tankou jan ajans "santé" kriminèl yo di’l, bann "tèt fè mal, bann vètij ak bann sentom ki sanble avèk pa grip yo". Reyaksyon yo yo ekstrèmman grav, e andikape souvan moun ki gen lavi yo. Lezyon yo donk yo si grav ke bann moun nan tout moun lan nèt y’ap avanse yo pou di limanite fè atansyon.


20- Brezil


Nan Brezil, nonb ofisyèl bann desè ki koze pa vaksen an se 32 000 sou yon peryòd 5 mwa. Rapò a te pibliye sou uol.com.br, ki ta gen prèske menm nonb paj ki te wè menm jan avèk CNN.com, selon done SimilarWeb yo. Malgre nonb elve sa a apre yon vaksinasyon, rapò a endike ke: "Vaksinasyon an rete meyè mwayen pou kontrole maladi a".


21- Jenosid Mondyal


Lòske nou raple nou yon fwa ankò ke anjeneral, pi piti pase 1% bann efè endezirab bann vaksen yo te siyale, e ke majorite nan nonb sa a (500% nan Etazini) kache pa reskonsab yo, nou wè klèman ke jenosid mondyal la se yon reyalite. Agresivite ki verifye fè sa a li nye e efase pa "verifikatè bann fè yo", jeyan bann medya sosyal yo, medya enfòmasyon yo, reskonsab gouvènmantal yo ak ajans sanitè yo, montre gravite operasyon kriminèl mondyal sa a ke moun pat janm konn wè anvan.


22- Lasyans prouve domaj yo ki koze pa vaksen yo


Aksidan Vaskilè Serebral yo, Kriz Kadyak yo, Enflamasyon Kadyak yo, Kansè yo, … Yon etid Inivèsite nan San Frannsisko, ou nan Salk Institute, montre ke vaksen yo transfòme kò moun tankou yon izin proteyin nan pwent, nan fabrike bann bilyon nan proteyin sa yo ki provoke bann kayo sangen, nan orijin bann aksidan vaskilè serebral ak bann kriz kadyak. Yon lòt etid konfime ke vaksen yo ka provoke bann kayo sangen motèl, ke yo menm yo provoke bann kriz kadyak ak bann aksidan vaskilè serebral. New England Journal of Medicine montre kòman vaksen yo provoke bann enflamasyon kadyak, e menm jounal la te pibliye yon etid sou ogmantasyon espektakilè bann movèz kouch. Plizyè etid prouve reyalite ranfòsman ki depann de bann antikò yo. Konjonkti enfètilite a ak rediksyon nonb espèmatozoyid yo li egalman konfime. Anfen, yon etid te montre ke enjeksyon yo provoke kansè. E la se kèk egzanp.


23- A labri de reskonsablite


Okenn fabrikan bann vaksen yo pa pran reskonsablite a. Pandan dènye deseni yo, plizyè akò gouvènmantal ofisyèl te siyen, nan bann peyi nan tout mond lan nèt, ki ofri a chak fabrikan vaksen yo yon proteksyon nan 100% kont tout reskonsablite. Kèlke swa anplè bann destriksyon yo ki koze pa prodwi yo a, nonb milyon mò yo ak bann envalidite pèmanan ke yo blame, pèsonn moun pa gen rekou. Gouvènman yo nan tout mond lan nèt te fè an sòt ke okenn fabrikan vaksen yo pa ka janm pran pou reskonsab de sa ke li fè popilasyon mond lan an nantye sibi.


Okenn asirans maladi pa janm kouvri depans rezilta bann domaj ki koze pa vaksen yo. Yo pa ranbouse tou senpleman moun ki vaksinen yo, lòske yo gen bann problèm. Nou konplètman livre a nou menm. Pèsonn pap vini pote nou sekou. Poutan… menm gouvènman yo ki refize pou proteje nou yo kont destriksyon posib sante nou, lavi nou ak pròch nou yo, rann enjeksyon motèl sa yo obligatwa, e egzije yo pou fè bann acha, vwayaje, pou nou reyini e menm pou sèvis bankè yo.


24- Bann Enjeksyon Pèmanan


Moun yo ki òganize operasyon kriminèl sa a vle asire tèt yo ke pèsonn nan mond lan pap ka viv san enjeksyon pèmanan yo… avèk pou konsekans yon mò ak yon gwo destriksyon, alò okenn konpanyi asirans pap janm ranbouse okenn viktim, e ke fabrikan vaksen yo yo proteje yo a 100%.


25- Èske enjeksyon yo yo fè yon ti fonksyone?


Reskonsab sante nan mond lan di ke yo pa efikas. Konseptè bann vaksen yo ki gen renonme mondyal, Geert Vanden Bossche MVD, PhD, prevwa ke enjeksyon sa yo detwi sistèm iminitè òganis lan, rann moun ki vaksinen yo vilnerab nan chak nouvo varyan maladi. Li deklare egalman: "Kanpay vaksinasyon mas yo k’ap mennen pandan yon pandemi nan varyan ki enfekte anpil pa rive kontrole transmisyon viral la. O lye pou kontribye nan ranfòsman iminite group la, yo mete anreta konsiderabman etablisman natirèl iminite group la. Se poutèt sa kanpay vaksinasyon inivèsèl yo k’ap fèt la yo absoliman fatal pou sante piblik la e mondyal."


Dr Luc Montagnier, pri Nobèl medsin nan, tire sonèt alam nan: vaksen sa yo kreye bann nouvo varyan danjere. E an Izrayèl, estatistik yo montre klèman yon ogmantasyon espektakilè bann desè Covid yo apre kòmansman bann vaksinasyon. Premye minis izrayelyen an, Naftali Bennet, afime menm ke moun ki pi ekspoze yo se sila yo ki te resevwa de dòz vaksen an, men lòske yo te kòmanse pou vaksinen popilasyon an, nonb desè yo te miltipliye pa san.


Nan Ostrali, yon jèn koup te wè yo pat ka gen aksè a pròp ti bebe yo a ki te fenk fèt pandan 8 jou, alò ke yo te vaksinen trè byen. Reskonsab sante nan Ostrali a, Dr Jeannette Young, te bay eksplikasyon revelatris sa a pou sitiyasyon inimèn sa a: "Se pa paske ou vaksinen ke ou pap enfekte. Se poutèt sa nou pa ta kapab otorize fanmi sa a rann vizit a bebe yo a".


Anthony Fauci te egalman trè klè: "CDC anvizaje pou rann pote mas la obligatwa pou moun vaksinen yo", "moun vaksinen yo pi plis souvan teste pozitif nan Covid la, e donk pral dwe kontinye pou pote mas yo", "moun vaksinen yo yo pote menm jan an tou varyan Delta ak moun ki pa vaksinen yo". Konsa, selon Fauci, vaksen yo pa fè pratikman anyen. Poutan, li ensiste pou rann enjeksyon initil sa yo obligatwa pou vwayaj yo. Premye minis britanik la, Boris Johnson, te deklare piblikman menm bagay la: "Kounye a mwen ka rankontre zanmi’m yo ak manm fanmi’m yo anndan kay si yo vaksinen? Mwen byen pè ke repons lan se non, donk se pa la nou ye, nou nan mond lan toujou kote nou kapab rankontre zanmi yo ak manm fanmi yo anndan kay, anba règ sis yo, ou nan de menaj yo. E menm si zanmi’w yo ak manm fanmi’w kapab vaksinen, vaksen yo pa bay yon proteksyon a 100% e se poutèt sa nou dwe pridan".


Yon atik rechèch pibliye nan 'Trends in Internal Medicine' pa Dr J. Bar Classen MD, gen pou tit: "Vaksen ameriken Covid-19 yo te prouve ke yo te koze plis mal pase byen sou baz bann done esè klinik pivots analize yo avèk èd kritè syantifik apropriye, pou konnen 'tout koz mobidite grav yo'".


Menm CDC te admèt ke enjeksyon yo pa ofri okenn proteksyon kont varyan Delta yo, E ke varyan k’ap vini yo ak tout mezi kovidyèl korespondan dwe rete an plas. Poutan, yo kontinye pou ensiste sou lefèt ke tout moun dwe vaksinen. Reskonsab sante Nouvelle- Galles du Sud, nan Ostrali, te deklare ke nou dwe prepare nou pou viv avèk yon sik konstan enjeksyon yo pou raple Covid la nan yon avni previzib. Medsen an chèf Moderna a, Dr Tal Zaks, te deklare ke vaksen yo pa retounen nou nan lavi nòmal. Sa te konfime pa direktè Òganizasyon mondyal sante a, Tedros Adhanom, ki te deklare: "Yon vaksen pap sifi pou mete fen a pandemi an. Siveyans lan pral dwe pou swiv, moun yo pral dwe toujou ap teste, izole ak swanye. Kontak yo pral dwe toujou rejwenn ak mete nan karantèn, e kominote yo pral dwe toujou enplike."


Yon etid The Lancet te montre ke varyan Delta a li transmèt libman pami moun vaksinen yo. Sa te konfime pa yon etid ki te montre kòman, an jiyè 2021, nan swit plizyè gran evènman piblik nan yon vil nan comté de Barnstable, nan Massachusetts, 469 ka Covid-19 te idantifye pami rezidan Massachusetts yo ki te vwayaje nan vil la 3 rive 17 jiyè; 346 (74 %) te parèt kay bann moun ki te antyèman vaksinen.


26- Fo e tronpè


Selon "reskonsab sante a" nan tout mond lan nèt, vaksen yo pa proteje pèsonn kont enfeksyon an, li pa anpeche transmisyon an, e moun yo dwe toujou pote mas yo, kenbe distans yo a, izole tèt yo, mete yo an karantèn, elatriye. 74 % nan moun enfekte yo pandan yon epidemi ki parèt nan mitan ete te vaksinen. Kòmansman bann kanpay vaksinasyon an montre egalman bann pik desè dramatik. An brèf: anyen pa chanje. Poutan, yo vle ke enjeksyon nan rapèl konstan yo fè pati lavi nou. Afimasyon selon li a "vaksen yo yo sèten e efikas" donk li revele reyèlman fo e tronpè.


27- ADN toujou ap modifye


Jenòm imen an li kòmanse ap modifye. Dr Carrie Madej te etidye vaksen yo ak transimanis lan pandan de deseni. Li te lanse yon avètisman a limanite nan dokimantè’l la "The Battle For Humanity", prodwi pa Stop World Control. Li te avèti ke enjeksyon sa yo ta kapab modifye nan fason pèmanan ADN imen an, avèk bann rezilta potansyèlman dezastre. Verifikatè fè yo nan tout mond lan – ki te souvan peye pa endistri vaksen yo – yo te prese pou demanti enfòmasyon sa a ak pou kalifye’l pou "fake news". Facebook te egalman opte pou politik pou bloke tout vwa ki te mete nan atansyon kont fason ke terapi jenetik eksperimantal sa a te kapab potansyèlman modifye jenòm imen an. Jiskaske …yon anplwaye Facebook anrejistre e pibliye yon reyinyon inisye avèk PDG Facebook la, Mark Zuckerberg, ki te literalman di a pèsonèl li a ke enjeksyon yo modifye efektivman ADN imen an! Se mo egzat li yo: "Nou pa konnen tou senpleman efè segondè yo pou tout tan nan modifikasyon ADN nan ak ARN moun yo pou kòde dirèkteman nan ADN ak ARN yon moun, esansyèlman kapasite pou prodwi antikò sa yo, e nou pa konnen si sa mennen bann lòt mitasyon ou bann lòt risk an aval".


28- Yon transimen konfime: Plis yon imen avèk bann dwa imen


Dr Chinda Brandolino se yon medsen latino – ameriken ki te eksprime’l sou lefèt ke yon fwa jenòm imen an modifye, moun nan pa konsidere menm ankò tankou èt imen orijinal, men li vin yon transimen, e donk pèdi dwa imen li yo. Donk, li eksplike, ADN nan ak ARN nan modifye a kapab konfime, fè moun sa a jenetikman modifye apropriyete bann detantè brevè yo. Enplikasyon sitiyasyon sa yo yo trè alaman.


29- Bann toksin danjere


Oksid grafèn nan nan veso modifye chan elektromanyetik yo. Byofizisyen ki gen renonme mondyal Andreas Kalcker te mete nan pwen yon tretman efikas kont Covid-19 la, ki te itilize pa plis pase 5 000 medsen nan 23 peyi. Tretman’l lan, ki konpoze nan diyoksid klò nan kalite terapetik, te pèmèt pou redwi to mòtalite a chak jou nan Bolivi a 100 desè pa jou rive nan pratikman zewo, nan kòmansman pandemi an. Li te itilize pa lapolis, lame ak politisyen yo nan plizyè peyi nan Amerik latin nan. Menm byofizisyen sa a te dekouvri ke vaksen yo genyen bann gran kantite oksid grafèn (jiska 95%). Li di fè atansyon kont lefèt ke oksid grafèn nan enjekte nan moun modifye chan elektromanyetik li a.


Sa ki prokire nou, se efè segondè yo ke li provoke yo. Sa pa dekri nan medsin, men sa dekri nan domèn mwen an, byofizik la. Kisa ki pase? Kò a bezwen kapasite elektromolekilè li yo pou fonksyone. Kè a bat paske gen yon chan manyetik ki kreye, an swit, elektrisite pou ponpe ak tout rès la. Grafèn lan modifye konplètman chan elektromanyetik nou an, sa ki pat janm konn rive anvan. Sa ke nou wè, se kèk bagay "in vivo" avèk bann efè espektakilè. Nou te gade anpil videyo bann moun ki mouri apre yo te fin vaksinen. Yo wè bann moun ki gen bann espam. Espam sa yo genyen, pa egzanp, bann frekans trè espesifik, e yo se menm nan tout tip espam yo. Espam sa yo endike klèman ke genyen yon pètibasyon bann chan elektromanyetik imen yo".


Prezans oksid grafèn nan, pami bann lòt materyo toksik yo tankou aliminyòm, kapsid LNP yo, PEG a ak parazit yo nan vaksen yo te konfime pa Dr Robert Young. Klèb Syantifik yo te egalman pibliye yon rapò ki genyen anpil bann prèv mikrofotografik prezans nanopatikil yo nan vaksen yo.


"Revelasyon majè sou kontni bann vaksen CoV – 2 – 19 yo, gras avèk itilizasyon mikroskopi elektronik lan, pHase, mikroskopi avèk fon nwa, mikroskopi avèk fon klè ak bann lòt tip mikroskopi, a pati bann rechèch orijinal Dr Robert Young yo ak ekip syantifik li a, nan konfime sa ke chèchè La Quinta Columna te jwenn – yon kontni nanometalik toksik avèk bann efè menyetotoksik, sitotoksik ak jenotoksik, konsa ke bann parazit danjere idantifye. Donk, an 3008, Hongjie Dai ak kòlèg inivèsitè Stanford li yo te dekouvri oksid grafèn nan."


30- Bann chanjman dramatik nan san an


Yon rechèch mikroskopik revele bann chanjman nan san bann moun vaksinen yo. Dr Robert Young te egalman dekouvri kòman san bann moun vaksinen yo chanje radikalman apre enjeksyon ARNm nan. Imaj la revele eta sante nòmal bann globil rouj yo, ki koule, nan fòm ak nan tay idantik. Mikrografi ki pran anba mikroskòp nan kontras de faz revele ke san an vivan, 24h apre vaksen ARNm nan, genyen kounye a bann globil rouj kristalize ki rele kò Heinz, bann transfòmasyon byolojik bann globil rouj ak blan yo, bann gran senplat kristo oksid grafèn nan sant ak bann kristo asid orotik nan kwen siperyè dwat mikrografik la. Anpil bann imaj mikroskopik disponib sou sit Web Dr Young nan, kote yo kapab egalman wè bann prèv prezans oksid grafèn nan nan flakon vaksen an: https://www.drrobertyoung.com/post/ transmission-electron-microscopy-reveals-grapheneoxide-in-cov-19-vaccines.


Yon ekip chèchè alman te dekouvri kèk bagay ki trè enkretan: lòske yo te plase flakon yo anba yon lanp ki chofe yo nan anviwon 30º Sèlsiyis (85º F), yo te anrejistre sou videyo a fòmasyon kristal konplèks yo! Wè: https://www.youtube.com/watch?v=s8e06KfDWMM.


Pi plis bagay pase ankò avèk enjeksyon sa yo. Yon rechèch rapid sou Bitchute ou Rumble revele anpil bann lòt videyo avèk bann imaj bann vaksen yo ou san bann moun vaksinen yo. Sa ke yo dekouvri a li tèrib: bann òganis vivan nan vaksen yo, bann globil rouj ki montre, tout sòt toksin danjere, bann kristo ki akonpli bann tach misterye, bann nanorobo ke yo te enjekte nan sikilasyon sangen an e l’ap propaje’l answit nan sèvo a e nan tout ògàn kò a, bann nanopatikil ki sanble pou kont yo e kòmanse pou fòme diferan estrikti nan san an, elatriye. Anyen nan tout sa pat rann piblik pa fabrikasyon vaksen yo, men tankou tout vaksen yo a sanble genyen menm tip kontni yo ki vrèman danjere, li klè ke yo kolabore yo yo tout nèt nan yon program fatal ki kache.


Bann nanoteknoloji oksid grafèn oto-asanble nan yon vaksen Pfizer: https://everydayconcerned.net/2021/08/15/self-assembling-graphene-oxide-nanotech-nowfound-also-in-pfizer-vaccine-german-video-reveals-self-assembling-specks-and-crystallinenetworks-forming. Bann nanoteknoloji oto-asanble nan vaksen Moderna: https://everydayconcerned.net/2021/08/15/self-assembling-graphene-oxide-nanotech-nowfound-also-in-pfizer-vaccine-german-video-reveals-self-assembling-specks-and-crystallinenetworks-forming.


31- Toksin letal yo


Bann rechèch ki te mennen pa bann syantifik ki gen renonme mondyal revele prezans bann sibstans vrèman toksik nan vaksen yo, ki modifye chan elektromanyetik òganis lan, sa ki pètibe fonksyònman nòmal kò imen an. Enjeksyon yo modifye tou konsiderabman san imen an, avèk bann risk sanitè ankò pi grav. Kèk vaksen genyen bann nanoteknoloji oto-asanble ak bann lòt flakon ki prezante bann kristo konplèks ki nan fòmasyon. An plis, jenòm imen an modifye nan fason pèmanan, nan transfòme moun ki vaksinen yo an transimen ki pa konsidere menm ankò tankou bann orijinal e ki se propriyete sila yo ki kenbe brevè modifikasyon ADN yo.


32- Frod avèk bann desè covid yo


Yon frod nan nivo mondyal te gonfle nan fason espektakilè nonb desè pa Covid la nan mond lan. Ekskiz pou asasinen bann milyon moun avèk enjeksyon ki ekstrèmman danjere sa yo se ke yo sanse anpeche moun yo pou mouri nan Covid la. An reyalite, nonb desè mondyal la ki koze pa Covid la se pi gran mansonj nan istwa a. Nan tout mond lan nèt, li te revele ke plis pase 95% nan tout moun ki te anrejistre yo tankou mò covid la te mouri nan bann lòt koz. Nonm politik italyen an Vittorio Sgarbi li te pouse bann kri devan Chanm depite italyen an: "Li nesesè pou nou ini nou kont diktati yo e pou nou ini nou nan laverite a. Ann pa fè lye sa a chanm bann mansonj yo. Pa bay manti! Di laverite. Pa di ke genyen 25 000 mò. Se pa vre. Pa itilize mò yo pou retorik ak teroris. Chif Enstiti Siperyè Sante a di ke 96,3% te mouri nan lòt maladi."


Alò ke desè yo sipoze koze pa Covid la te eksploze, estatistik plizyè peyi te montre ke pa genyen rapidman desè ki koze pa grip la menm ankò. Anyen ke sèlman nan Etazini, genyen prèske 40 milyon ka grip chak ane, men depi rive Covid la, nonb sa a te tonbe nan 2 000. Kote dizèn milyon malad grip yo pase? Yo tout anrejistre kounye a tankou mò Covid.


Ka grip yo ki chite pandan pandemi an. Men chif ki te pi bliye pa Fox News yo:
Sezon grip la 2019-2020      38,000,000
Sezon grip la 2020-2021      1,822


Yon medsen lejis alman, profesè Klaus Püschel, te egzaminen plis pase 140 ka koronaropati nan Hamboug nan kòmansman pandemi an. Li te deklare nan televizyon alman ke isteri a ozalantou kowonaviris la te gravman egzajere. Tout moun desede yo te soufri bann troub sous-jacents e ta mouri rapidman nan tout fason, avèk ou san viris la, selon M. Püschel, ki ajoute ke pa egziste "viris k’ap touye". Katreven pou san bann moun malad yo te soufri bann maladi kadyovaskilè e laj mwayen an te 80 zan. Moun ki an bon sante yo yo pa gen pou yo enkyete yo, M. Püschel afime. Kowonè a te egalman predi ke efè Kowona a pap menm provoke yon pik nan to mòtalite anyèl, yon prediksyon ki te parèt vrèman egzat.


Yon gran jounal bèlj, De Tijd, te eksplike kòman gouvènman an te anonse ke kèk twa mil granmoun te mouri nan Covid. An pati a koz bann chif sa yo, tout peyi a nèt te plase nan yon rete anndan kay avèk ekstrèm, sa ki te montre bann tèrib destriksyon. Sepandan, bann rechèch pi profon te montre ke sèl 3% men sèlman 90 moun ki ta kapab genyen Covid la.


Bann profesyonèl sante nan tout mond lan nèt te temwanye bann presyon ke siperyè yo te egzèse pou ke yo deklare tout moun malad yo tankou se moun ki gen Covid e ke yo anrejistre tout desè yo – kèlke swa koz la – tankou desè nan Covid. Entènèt la te inonde pa bann milye temwanyaj moun ki endinye ki di ke yo te ale kay yon medsen ou nan yon lopital pou problèm ki pa gen rapò avèk Covid-19 la e ki, nan gran sipriz yo, yo te anrejistre yo tankou moun ki malad nan Covid.


Dr Elke de Klerk, fondatris Medsin pou laverite a nan Peyi-Ba, te temwanye ke li te resevwa bann mesaj sekrè nan dosye moun malad nan faz tèminal yo, ki mande ke pou moun sa yo anrejistre tankou mò Covid. Project Veritas te rele plizyè direktè mòg nan New York, e yo te temwanye ke chak moun ki te desede yo te anrejistre tankou mò Covid, alòske tout moun konnen ke se pat kòrèk.


Senatè Minnesota Scott Jensen, ki se yon medsen pratisyen tou, te revele sou Fox News ke lopital ameriken yo resevwa pil bann gwo ensitasyon finansye pou anrejistre moun malad yo tankou moun Covid. Pou chak moun anrejistre tankou mò Covid, yo resevwa 39 000 USD. Enfòmasyon sa a te konfime pa bann profesyonèl sante nan tout mond lan nèt.


Direktè teknik CNN nan, Charlie Chester, te sekrètman filme pa yon jounalis enfiltre nan Project Veritas la. Li te admèt ke CNN te gonfle to mòtalite a "paske laperèz fè’w egare". Yon reyinyon zoom avèk bann reskonsab afriken te fè objè yon kouri, nan revele ke yo te diskite bann mwayen pou ogmante nonb covid la pou kapab pouswiv rete lakay la.


Nasyonal Fil te jwenn anrejistreman yon videyo konferans Zoom ant bann medsen ak yon direktè maketin nan Novant Heath New Hanover Regional Medical Center, yon group de 20 lopital, klinik ak biwo ki trete bann moun malad nan Karolin Nò ak nan Karolin Sid. Nan anrejistreman an, Mary Rudyk, MD, di direktris maketin Carolyn Fisher e avèk yon lòt anplwaye nan lopital la ke li vle ke lopital yo vin pi "efreyan pou piblik la" nan gonfle nonb moun ki atenn Covid-19 la, e nan itilize bann mesaj ki di fosman a endividi yo "Si nou pa fè yo vaksinen nou, nou konnen ke nou pral mouri".


New York te episant pandemi Covid-19 la. Nan kè New York se la selèb hôpital Elmhurst lan ye, kote yo sipoze ke plis moun te mouri nan viris sa a ke tout lòt kote nan mond lan. Se te literalman episant nan episant pandemi an. Se pou rezon sa a ke yon enfimyè eksperimante nan Florid, Erin Olszewski, te deside pou li rann li pou ede jere kriz la. Men sa ke li te wè nan lopital sa a ki gen renonme mondyal te ranpli’l nan yon tèl atrosite ke li te deside pou li te pote yon kamera kache pou filme sa ki t’ap pase a.


Moun malad yo ki te teste negatif yo nan plizyè repriz pou Covid la yo tout te anrejistre kòm "Covid-19 ki rete anndan kay" e trete tankou se sa menm. Yo te mete yo anba respiratè nan yon sèvis covidie… sa ki te fè yo mouri. Nan yon dokimantè revelatè nan Journeyman Pictures, enfimyè sa a pale de bann krim ke li toujou ap wè prodwi nan Elmhurst. Li montre sou smartphone li kòman yon moun malad te an fèt teste negatif nan Covid la nan de repriz… e poutan yo te anrejistre’l; kòm Covid 'rete anndan kay'. Li eksplike ke sa prodwi tout tan nan Elmhurst: tronpri ak touye moun nan mennen bann to mòtalite elve ki koze pa Covid la, ke medya yo ap fè eko.


33- Yon direktè finerè deklare byen fò


Yon kòk mò temwen de bann krim masif ki komèt pa gouvènman an. Yon temwen ki te la trè revelatè vin jwenn nou ki soti nan yon direktè mòg nan Wayòm-Ini John O'Looney. Pandan 10 zan, li te fè pati de –Ini. John te travay avèk BBC pou dokimante sa ki t’ap pase a avèk pandemi an, e te kolabore tèt kole avèk yon reskonsab gouvènman an nonme pou pandemi an. Antreprenè mòg sa a relye avèk 45 lòt antrepriz mòg, e donk gen yon je ouvè ansanm trè klè de sa k’ap pase a. Sa ke li revele a li chokan.


Tou dabò, li temwanye ke ni okenn bann lòt direktè mòg yo ke li konnen yo pat wè yon ogmantasyon bann desè pandan swadizan pandemi an. Se te frapan, donk nan televizyon, nou te wè konstamman bann desè an mas ap propaje, men nan mond reyèl la, pat genyen yon ti kras siy nan sa. Pandan mwa mas 2020 an sepandan, John te toujou ap rele souvan nan nwit apre nan nwit, pandan twa semèn, espesifikman nan bann kay kote y’ap pran swen moun. Tout moun yo te montre’l nan kay sa yo te gen etikèt covid. Li pat janm wè yon medsen prezan, ni yon tès Covid yon sèl fwa. Nan menm moman an, te genyen yon ogmantasyon rapid nan 1000% bann acha Mezolam. Yon enfimyè te rakonte’l sekrètman ke yo te òdone’l pou administre bann dòz letal medikaman sa a avèk granmoun yo, pou ekstèmine yo an mas. Nonb elve desè sa yo te answit itilize pou fè maketin resi de yon "pandemi Covid".


Yon reskonsab gouvènmantal pandemi an te egalman aproche’l, ki te di’l ke’l te dwe mete etikèt Covid sou chak mò tankou se mò Covid. Moun machin te kraze, ki te mouri pa kriz kadyak, pa maladi kansè, kèlke swa sa ki te touye yo a, yo tout te dwe etikete tankou se mò Covid. Se te yon ekstriksyon dirèk de gouvènman an!


Lòske gouvènman an te kòmanse pou vaksinen an mas popilasyon britanik la, John afime ke desè yo te rapidman eksploze. "Mwen pat janm wè anyen konsa, antanke direktè mòg depi kenzan. E sa te kòmanse egzatteman kan yo te kòmanse pou mete bann zegwi nan bra yo. Mwen pat janm wè menm yon to mòtalite tankou sa a. Se te tèrib, tèrib. Se te bann chen pandemi, men se e sèlman apre ke yo te kòmanse ap vaksinen, jamè anvan pwen sa a". John eksplike ke pi gran nonb posib desè yo te kalifye Covid. Premye vag vaksinasyon ak desè ki te enplike nan sa te dire anviwon douz semèn. Epi te gen yon peryòd trè kal, yon lòt vag desè nouvo moun vaksinen te swiv ankò. "Tout antreprenè mòg yo ki te gen yon ons onètete pral di nou ke tout moun sa yo ki mouri ozalontou nou yo te vaksinen. Pa gen pandemi Covid e mwen se prèv vivan an nan sa. Tout sa te fè pou nou kapab pran vaksen an. Nan rezo mòg mwen an, pa yon sèl timoun te mouri nan Covid. Donk pa gen okenn rezon pou administre terapi jenetik sa yo a timoun yo. Isi a nou gen yon program depopilasyon. Se vaksen yo ki touye moun yo, e mwen konstate’l nan premye men antanke antreprenè mòg". [N’ap jwenn temwanyaj John O'Looney lan sou sit www.mcreveil.org a, nan Ribrik Sante a.]


34- Frod nan echèl mondyal la


Patou nan mond lan, lopital yo ak pèsonèl medikal yo yo te peye grasman pou anrejistre frodilezman tout moun malad yo tankou malad covid. Santèn milyon bann ka grip ki resanse chak ane yo nan tout mond lan nèt yo tout te dezòmè konsidere tankou bann ka covid. Gouvènman yo fè presyon sou medsen yo pou yo ka anrejistre tout moun malad yo tankou malad covid, e yo resevwa bann mesaj kache ki te mande yo pou anrejistre moun malad k’ap mouri yo tankou desè covid. Direktè mòg yo admèt ke yo wè konstamman bann fo anrejistreman covid, e direktè teknik CNN nan, Chester, te admèt li te gonfle nonb covid la. Yon rezo de 20 lopital yo te siprann yo ap gonfle chif Covid yo pou kreye lapèrèz, e yon fonksyonè afriken yo te wè’l nan yon apèl Zoom ap diskite fason pou ogmante Covid la. Yon enfimyè temwanye asasina de yon gran nonb moun malad pou ogmante nonb desè ki koze pa Covid la, e pil bann moun ki pa ka kontrole nan tout mond lan nèt te eskandalize paske yo te anrejistre yo mal tankou Covid. Politisyen italyen Vittorio te firye donk li wè kòman chanm nan bay manti: sèl yon ti pousantaj ki te mouri nan Covid! E yon antreprenè mòg te temwen nan touye bann milye granmoun, pou kreye bann desè swadizan covid. Li menm ak bann dizèn bann lòt direktè mòg te resevwa lòd nan men gouvènman britanik la pou mete etikèt sou tout desè yo tankou yo se ka Covid. Yon fwa ke vaksinasyon yo te kòmanse, yo tout te temwen de yon eksplozyon desè ke moun pat janm konn wè anvan.


35- Sèl moun ki vaksinen yo ki te mouri


Pandan grip espanyòl 1918 la, sèl moun ki te vaksinen yo ki te mouri. An 1918, yon nonb dezastre soti nan 50 rive 100 milyon moun te sanse mouri nan sa ke yo te rele "grip espanyòl". Yon temwen ekspè ki te la nan evènman sa a se te syantifik medikal Eleanor McBean, PhD, N.D., ki te ekri yon liv avèk eksperyans premye men li yo de sa ki t’ap pase a reyèlman. Li eksplike pat gen grip vrèman, men ke vaksinasyon an mas yo ke yo te enpoze popilasyon an, te provoke bann sentom sanblab a avèk pa grip la, yon miltitid maladi diferan ak bann desè masif. Li pat konnen yon sèl moun ki pat vaksinen ki te mouri nan pretandi "grip espanyòl" sa a, alòske laplipa bann moun ki te vaksinen yo te pèdi lavi.


"Mwen te yon obsèvatè sou plas de epidemi grip 1918 la. Tout medsen yo ak moun ki t’ap viv nan epòk pandemi grip espanyòl 1918 la di ke se te maladi ki pi tèrib ke mond lan pat janm konnen. Bann moun fò, vigoure e robis yon jou, te mouri nan landemen. Maladi a te prezante karakteristik lanmò nwa an plis de tifoyid la, varyòl la, paralizi a ak tout maladi kont yo menm moun ki te vaksinen imedyatman apre Premye gè mondyal la. Prèske tout popilasyon an te resevwa bann enjeksyon de yon douzèn maladi ou sewòm toksik, wè plis. Lòske tout maladi sa yo kreye pa medsen yo te kòmanse pou yo manifeste an menm tan, sa te trajik. Pandemi sa a te prolonje pandan de zan, li te rete an vi pa lòt medikaman toksik ajoute ki te administre pa medsen yo ki t’ap tante pou efase sentom yo. Daprè sa ke mwen te kapab dekouvri, grip la te frape sèlman moun ki te vaksinen yo.


Sila yo ki te refize vaksen yo te chape nan grip la. Fanmi’m te refize tout vaksen yo e nou te rete an bon sante tout tan. Nou te konnen, gras avèk ansèyman yo sou sante Graham, Trail, Tilden nan ak bann lòt yo, ke yo pa ka kontamine kò a avèk bann pwazon san provoke maladi. Lòske grip la t’ap avanse pi fò, tout magazen yo te fèmen, lekòl yo tou, antrepriz yo e menm lopital, donk medsen yo ak enfimyè yo te vaksinen yo menm tou e yo te atenn grip la. Pat gen pèsonn moun nan lari. Se te tankou yon vil zonbi. Nou menm (ki pat vaksinen) te sanble se sèl fanmi ki pat trape grip la. Paran’m yo te ale de kay an kay e te fè sa ke yo te kapab pou swanye malad yo, donk li te enposib pou jwenn yon medsen nan epòk la. Si li te posib ke bann jèm, bann bakteri yo, bann viris yo ou bann basil yo provoke bann maladi, yo te gen anpil bann okazyon pou atake paran’m yo lòske yo t’ap pase anpil bann lè pa jou nan chanm bann malad yo. Men yo pat genyen grip la e yo pat vin avèk bann jèm nan kay la pou atake nou, nou menm timoun yo, e koze nenpòt sal ye a. Okenn manm nan fanmi nou pat genyen grip la – pa menm yon tous – e se te an ivè avèk yon espès kouch nèj sou tè a.


Yo te di ke epidemi grip 1918 la te touye 20 milyon moun nan mond lan. Men, an reyalite, se te medsen yo ki te touye yo avèk tretman yo a ak medikaman ridimantè ak motèl yo a. Se yon akizasyon sevè men poutan vrè, si yo jije’l pa siksè bann medsen san medikaman yo pa rapò ak pa doktè nan medsin yo.


Alòske medsen yo ak lopital medikal yo te pèdi 33% nan ka grip pa yo a, lopital non medikal yo tankou Battle Creek, Kellogg ak Macfadden's Health-Restorium te genyen prèske 100% gerizon gras avèk dlo pròp yo a, benyen, lavman, elatriye, nan jene e avèk kèk lòt metòd gerizon senp, ki te swiv avèk yon rejim alimantè natirèl swanyezman elabore. Yon doktè nan sante pat pèdi yon sèl moun malad nan 8 tan. Tretman sante trè reyisi de youn nan medsen san medikaman sa yo ki pat pèdi moun pral bay nan lòt pati liv sa a, ki rele Vaccination Condamnée, ki pral pibliye talè konsa. Si medsen yo te avanse konsa tou menm jan avèk medsen san medikaman yo, pa t’ap genyen 20 milyon desè sa yo ki te koze pa tretman medikal grip la.


Te genyen sèt fwa plis maladi a pami solda ki te vaksinen yo. Yon solda ki te rantre soti nan yon lòt peyi an 1912 te di’m ke lopital militè yo te ranpli avèk ka paralize enfantil e ke li te mande tèt li poukisa bann moun adil yo pat genyen yon maladi enfantil. Nou konnen kounye a ke paralize yo se yon efè segondè kouran nan anpwazonman pa vaksen an. Moun ki te rete nan peyi a te atenn paralize a sèlman apre kanpay vaksinasyon mondyal 1918 la. Sèt gason te mouri nan kabinè yon medsen apre yo te fin vaksinen. Bann lèt te voye bay fanmi yo ke yo te mouri nan yon aksyon militè.”


Temwanyaj ekspè medikal li a te konfime pi ta pa bann otopsi, ki te montre ke pat genyen grip, men ke soufrans lan te koze pa bann dòz aleyatwa de yon "vaksen kont mennenjit bakteryèn" eksperimantal, ki, nan jou sa a, imite sentom grip la. Aso masif yo ak miltip bann vaksen siplemantè sou sistèm iminitè solda yo ak bann sivil yo ki pat prepare te kreye yon "chan batay". Sila yo ki pat vaksinen yo pat afekte.


36- Vrè solisyon: Yon tretman prekòs


Poukisa tout remèd efikas yo kont Covid la te efase? Si enjeksyon toksik Covid la pa ofri okenn solisyon pou maladi Covid-19 la, kòman nou kapab alò ede limanite? Repons lan senp: depi kòmansman kriz sanitè mondyal sa a, anpil bann syantifik ak medsen ki gen renon te deklare ke yo te trete avèk siksè bann milye moun malad ki te atenn Covid-19 la nan itilize bann medikaman ki egziste deja, ke yo konnen pa sekirite medikaman sa yo ak efikasite yo. Gen egzanp profesè franse mondyalman rekonèt Didier Raoult, direktè youn nan pi gran group rechèch nan maladi enfektye ak nan mikrobyoloji. Li se mikrobyolojis ki pi site an Eròp depi 1998 avèk plis pase 1950 atik ki referanse nan ISI ou Pubmed e ki konsidere tankou pi gran ekspè mondyal bann maladi enfektye yo.


Profesè Raoult te kòmanse trete moun malad yo ki atenn Covid la avèk yon medikaman ki egziste depi plis pase swasantan e te repite pou sekirite’l ak efikasite’l pou konbat kowonaviris la: hydroxychloroquine nan. Profesè Raoult te trete plis pase kat mil moun malad avèk hydroxychloroquine + azitromycine e pratikman tout te geri, eksepte yon ponyen moun trè aje ki te prezante deja plizyè mobidite.


Reyisit enkwayab sa a te ensite anpil bann lòt medsen nan tout mond lan nèt pou kòmanse itilize menm medikaman an. Nan Peyi-Ba, Dr Rob Elens te bay avèk tout moun malad li yo ki te atenn Covid la hydroxychloroquine asosye avèk zen, e te konstate yon to gerizon nan 100% nan kat jou an mwayenn. Pèsonn pat bezwen pou yo te ospitalize. Avèk plis pase 2 700 (!) lòt profesyonèl sante, medsen sa a te voye yon lèt bay gouvènman Neyèlandè a, te mande pou mete HCQ nan protokòl standard. Dr Elens ak bann lèt medsen Neyèlandè te kreye yon sit wèb "Covid-19 Self Care", avèk bann enfòmasyon sou fason pou prevwa ak pou simonte Covid-19 la, nan itilize HCQ ak zen an.


Nan New York, Dr Vladimir Zelenko, medsen jeneralis, te trete plis pase 500 moun malad ki te atenn Covid la nan kòmansman pandemi an avèk hydroxychloroquine + zen + azitromycine. Li te jwenn egalman yon to gerizon nan 100%, avèk pratikman okenn efè segondè ak okenn ospitalizasyon. Nan Dawou 2021, Dr Zelenko ak ekip li a te trete avèk siksè plis pase 6 000 moun malad ki te atenn Covid la. Li te devlope yon protokòl pou trete Covid-19 la ki te vin mondyalman selèb e ki sove lavi bann milyon de milye moun nan mond lan. Protokòl Zelenko a te itilize pa egzanp pa platfòm telemedsin an liy nan https://www.speakwithanmd.com/ ak vas rezo a ki pi plis pase 800 000 manm Americas Frontline Doctors.


Bann santèn etid konfime efikasite HCQ a nan tretman Covid-19 la ak prevansyon nan ospitalizasyon ak nan desè. Doktè Pierre Kory ak Peter McCullough, syantifik ki gen renonme mondyal, yo tou de se ekspè medikal ki pi pibliye nan domèn pa yo. De medsen sa yo ak ekip yo a te trete avèk siksè bann dizèn milye moun malad ki te atenn Covid la nan itilize pa egzanp Ivermectine nan. Dr Kory ak ekip ekspè medikal li a te pibliye tout literati medikal la pandan plis pase nèf mwa e te dekouvri ke ivermectine nan li revele’l se reyèlman yon medikaman mirak, ki prevwa e trete efikasman Covid-19 la. Se yon medsen mirak, ki prevwa ak trete efikasman Covid-19 la.


63 etid te konfime efikasite Ivermectine nan tretman Covid-19 la. Byofizisyen Andreas Kalcker te itilize diyoksid klò a pou redwi to mòtalite chak jou a soti nan 100 rive nan 0, nan Bolivi, e te envite pou trete militè yo, polisye yo ak politisyen nan plizyè nasyon Amerik latin. Rezo mondyal COMUSAV.com li a te konpoze de bann milye fizisyen, inivèsitè, bann syantifik ak bann avoka ki fè promosyon pou tretman efikas sa a.


37- Efasman bann tretman yo


Medsen yo nan tout mond lan nèt te pèsekite. Avèk menm bann opsyon disponib yo pou trete avèk siksè Covid-19 la, poukisa gen ankò yon tole konsa pou yon vaksen? E poukisa majorite popilasyon an pa menm o kouran de tretman disponib yo? Repons lan li chokan e montre yon fwa pi plis sa k’ap pase a nan mond nou an… Patou nan mond lan, bann medsen ki t’ap trete avèk siksè bann moun malad ki te atenn Covid la yo te frape avèk enpansab: gouvènman an te entimide yo ak arete yo:


Americas Frontline Doctors yo te enfòme mond lan nan remèd sèten yo e efikas yo kont Covid la, pandan premye White Coat Summit yo a an 2020. Emisyon sa a te vizyone plis pase ven milyon fwa nan kèlke lè, men yo te answit bloke sou tout liy: Facebook, Youtube, Twitter, e menm sit web yo a te retire pa Squarespace.


Dr David Brownstein nan Michigan, yon pratisyen olistik nan premye ran, te trete avèk siksè plis pase 120 moun malad ki te atenn Covid la, men ansanm nan blòg medikal li a te efase.


Dr Rob Elens, ki te trete avèk siksè tout moun malad li yo ki te atenn Covid la nan Peyi-Ba, te menase pa gouvènman an pou pèdi lisans li si’l te kontinye trete moun sa yo.


Dr Joseph Mercola, youn nan prensipal vwa mondyal yo nan matyè vi sen, te pibliye bann enfòmasyon sou fason pou trete Covid la, e yo te di’l pou efase kontni’l lan, apre ke Google te deja bani’l.


Profesè Raoult, ki se youn nan bann syantifik ki pi respekte nan mond lan, te rapidman malmennen sou Entènèt.


Dr Zelenko, ki te swanye avèk siksè plis pase 6 000 moun malad, an fèt de prezidan ak minis izrayelyen sante, li egalman denigre sou web la e te menm dwe kite kominote’l la a koz de reyaksyon negatif.


Fizisyen Andreas Kalcker te deplase nan tout medya sosyal prensipal yo, liv li a te retire nan Amazon e menm kont syantifik li a sou ResearchGate te efase.


Sa a se kèk grenn nan egzanp bann medsen ak syantifik ki trete avèk siksè bann moun malad Covid e ki te dwe fè fas avèk yon pozisyon masif. Ki pat janm anvan nan istwa limanite, li te rive yon medikaman sèten e efikas kont yon maladi ki swa kache pou mond lan, gras avèk yon efò kòdone nan nivo entènasyonal. Li klè ke moun yo pa sanse remete yo nan Covid la, paske popilasyon an dwe efreye pou aksepte enjeksyon motèl sa a. Tout prèv blokaj bann medsen sa yo ka trouve isi a: StopWorldControl.com/full


38- Dènye kontròl lespri a


Prezidan chilyen an devwale yon projè kontròl panse imen. Kòm nou tout konnen’l, objektif bann kriminèl se toujou ogmante pouvwa yo ak rechèch yo. Yo pa janm satisfè, men toujou ap chache plis pouvwa ak lajan. O final, yo vle jwe ak "Bondye" sou tout mond lan nèt, kote tout moun pral sèvitè yo. Pou kontinye ogmante pouvwa yo, yo bezwen yon sèl bagay: obeyisans je pete mas moun yo. Sèl yon popilasyon totalman inyoran ak totalman obeyisan pral kolabore nan plan yo a. Se poutèt sa yo te achte prensipal medya yo, sistèm edikatif yo, sèvis sante yo ak ajans gouvènmantal yo nan tout mond lan nèt, elatriye. Pou yo ka itilize tout sa pou difize propagann yo a lavaj sèvo tout lespri tout moun nan tout kwen mond lan.


Men yo pa rete la, donk yo konnen trè byen ke tout mond lan pa kwè avègman tout sa k’ap di nan televizyon. Se poutèt sa projè kontròl 100% lespri imen yo a ap devlope. Resamman, program yo a te deklare fo pa prezidan chilyen an Sebastián Piñera. Nan yon diskou piblik, li te anonse san anbalaj avèk tout nasyon an nèt: "Ann koute sa ke dirijan mond la yo lanse nan kominote sa a. Se posiblite ke machin kapab li panse nou e menm ensere bann panse, bann santiman."


5G a se yon avanse konsiderab. Se yon so kosmik, yon so kopenisyen, donk teknoloji 5G a pral mennen yon chanjman ankò pi enpòtan nan lavi nou ke tout teknoloji anvan yo. Li ofri posiblite avèk machin yo pou li panse nou e menm pou ensere bann panse, bann santiman. Sa pa pral sèlman chanje vi a, sa pral transfòme’l. 5G a nan veritab sistèm nève a nan sosyete nou an, jis konsa. Se pou modènize Eta nou, pou li se yon chanjman ki atenn chak fwaye nan peyi nou an.


Aprè yo te fin vòlè vwa nou yo pa yon blokaj agresif, vòlè vòt nou yo pa frod electoral, vòlè lajan nou pa bann taks ke yo toujou ap ogmante, yo pral kounye a vòlè pròp panse nou yo ak santiman nou yo gras avèk 5G a. Se pral mummum nan tirani yo a, piske yo pral an mezi pou enpoze panse ak santiman ke yo dezire nan tout mond lan nèt, an sòt ke pèsonn pap kapab detounen yo menm ankò nan resi yo a. Èske se pou rezon sa a Klaus Schwab deklare avèk anpil konfyans nan videyo promosyonèl li yo sou avni pròch la: "Nou pa posede anyen, nou pap genyen okenn vi prive e n’ap ere." Sa ta kapab fè referans avèk yon eta nan fo bonè fè atifisyèlman? Ke santiman fristrasyon yo lye nan absans lavi prive ou de posesyon prive pral senpleman efase nan popilasyon an, e ke tout moun pral ipnotize pou yo konfòme yo avègman e souri tout lajounen, alò ke yo te pèdi tout sa ki te fè yo bann endividi inik?


Kisa sa ki genyen avèk rapò sou vaksen yo? Li ta kapab se plis pase sa ke nou konsyan de li nan moman sa a. Pou ke 5G a kapab modifye panse yo ak santiman popilasyon an, fòk gen yon lòt eleman: bann nanopatikil anndan sèvo moun yo, ki resevwa ak transmèt sinyal 5G yo. Li fè parèt trè klèman ke sibstans ki pi efikas la pou kominike avèk 5G a se sa a menm ki masivman prezante nan bann enjeksyon Covid yo, oksid grafèn nan.


Okenn sibstans sou latè pa kominike pi byen avèk 5G a pase oksid grafèn nan, e okenn sibstans ki egziste pa pi efikas pou penetre sèvo imen an ak manipile panse yo ak santiman imen yo pase oksid grafèn nan. Yon antrepriz k’ap itilize grafèn nan pou manipile sèvo imen, avèk bann fen medikal, se Inbrain Neuroelectronics. Sit web yo a endike: "N’ap itilize Grafèn nan, materyo ke moun pi konnen, pou konstri nouvo jenerasyon an entèfas neronal yo pou restorasyon sèvo a, pou kapab ede moun malad yo nan tout mond lan nèt."


Sosyete a prezante teknoloji a tankou’l kapab "li" sèvo yon moun, pou detekte bann chema nerolojik espesifik, epi pou kontrole neroloji moun sa a pou kapab modifye fonksyon serebral li yo. Selon pròp tèm li yo: "Entèfas grafèn-sèvo nou yo gen kapasite pou li avèk yon rezolisyon ke yo pat janm konn wè anvan, konsa ke pou detekte bann byomakè espesifik avèk yon terapi e pou deklanntche yon neromodilasyon adaptif fòtman fokal pou amelyore rezilta bann terapi nerolojik pèsonalize yo".


Li sanble ke entansyon Inbrain nan se pou senpleman pou ede moun yo ki atenn bann troub nerolojik yo, men si mwen mansyone’l, se pou ilistre kòman grafèn nan li efektivman meyè sibstans lan pou modifye sèvo imen an. E ankò yon lòt fwa, li fonksyone pi byen avèk 5G a ke tout lòt bagay. Lefèt ke li masivman prezante nan vaksen Covid la donk li trè enkyetan, sitou yo konnen ajannda bann lidè mond yo, jan ke li dekri pa prezidan Chili a: "5G a ofri posiblite ke machin kapab li panse nou yo ak menm ensere bann panse, bann santiman."


Yon lòt eleman ke nou dwe abòde, pou konkli rapò sa a, se program klè e piblik bann mondyalis yo, ki vize pou mete fen a limanite jan ke nou konnen’l nan e pou fè an sòt ke limanite vin bann cyborgs. Sa klèman eksplike an detay nan liv Klaus Schwab la. “Katriyèm revolisyon endistriyèl la". Li kwè fèmman ke moun yo dwe fè yon sèl avèk machin yo, ki konekte antyèman nan kat memwa, e ki siveye e kontrole pa entèlijans atifisyèl. Se poutèt sa li afime ke pèsonn pap genyen okenn fòm lavi prive ankò, men ke y’ap "ere". Fason ke Schwab metrize metye tronpri a, avèk bann mo abilman chwazi pou kache veritab entansyon’l yo, te parèt klèman nan fen liv li a Katriyèm revolisyon endistriyèl la:


"An fendkont, Tout se yon kesyon moun ak valè. Nou dwe fasone yon avni ki fonksyone pou nou tout nan bay priyorite avèk moun yo ak nan reskonsablize yo. Nan fòm pi pesimis li a ak dezimanize, katriyèm revolisyon endistriyèl la ka anfè genyen potansyèl "robotize" limanite e donk pou prive nou de kè nou ak nanm nou. Men antanke konplètman nan meyè eleman nati imen an – kreyativite, an pati, jesyon – li kapab egalman elve limanite vè yon nouvo konsyans kolektif ak moral fonde sou yon sans pataje de destine. Fòk nou tout veye pou ke dènye sa a ranpote".


Sa ke li di isi a, se ke imen yo dwe reskonsablize yo e pa dwe transfome an wobo. Poutan, li konkli answit sa ki dwe ranpòte a: "elve limanite vè yon nouvo konsyans kolektif e moral". Kisa sa sinyifi? Sa sinyifi egzatman sa sa vle di a: chak imen pral panse e pral resanti egzatteman menm bagay, nou pral pataje nou tout nèt menm "konsyans kolektif". Sa sinyifi yon manipilasyon total sèvo tout limanite. Chak nanm sou tè a pral soumèt avèk narasyon preskri pa lidè mond yo, ou, selon mo entelijan Schwab yo: "Limanite pral yon nouvo konsyans kolektif".


Google, Facebook ou Twitter pap bezwen bloke menm ankò vwa nenpòt moun li ye a, donk katriyèm revolisyon endistriyèl la pral fè an sòt ke tout limanite swa "elve nan menm mantalite". Se dènye bi bann kriminèl sa yo. Ipokrizi Schwab la li revoltan, donk se egzatteman sa ki, selon li a, pat dwe prodwi. Se literalman transfòme imen yo an robo ki pa kapab panse pa yo menm ankò menm, men ki pral yo tout nèt fòse pou pataje yon sèl ak menm "lespri".


Program nan li klè tankou dlo ròch: Limanite dwe nimerize ak konekte avèk yon entèlijans atifisyèl ki pral di a chak moun sa ke li dwe panse ak santi. Pou sa, fòk yo enjekte nan limanite bann nanoteknoloji, k’ap transfòme chak moun tankou yon antèn etablisman ki kapab resevwa ak emèt tout sòt sinyal. Se ta pou rezon sa a ke y’ap pouse pou enpoze a limanite bann enjeksyon san fen? Èske se pou kapab ogmante kontinyelman prezans oksid grafèn nan ak bann lòt nanoteknoloji anndan moun yo, nan fè yo baskile pi plis toujou nan nouvo epòk bann cyborgs yo ak bann transimen yo? Si se pa egzatteman sa ke Foròm ekonomik mondyal la te fè maketin pou li a depi bann deseni, e sa ki eksplike nan resan atik li yo, liv ak videyo, mwen ta konsidere ke se senaryo de yon move fim. Men se pa yon fim. Se anreyalite sa ke psikopat fou sa yo kontante yo nan lespri fou yo tankou se avni limanite a.


39- Dènye kontròl


Aprè yo te fin kache program yo a pandan plizyè deseni, kalifye chak jou dekouvèt "teyori konplo a" estipid, fou mondyalis yo soti kounye a nan gran jou avèk lide ensanse yo: 5G a pral ensere bann panse ak bann santiman nan tout moun. Klaus Schwab eksplike rèv li a pou wè limanite pataje menm konsyans (ke yo programe byen si pou nou). Kle pou rive la a se pou ensere bann nanoteknoloji tankou oksid grafèn nan nan kò imen an, k’ap deplase jis rive nan sèvo a, e kapab alò resevwa ak transmèt bann sinyal 5G. Èske se pou rezon sa a vaksen sa yo yo obligatwa pou tout limanite, e poukisa y’ap kontinye espesifikman menm sibstans sa a ki itilize pou manipilasyon sèvo a, e ki fonksyone pi byen avèk 5G a?


40- Monopòl: Elit kriminèl la
(Kòman Mond Lan Tronpe pa bann Kriminèl Ki Vrèman Rich Yo)


Kiyès ki ta kapab òganize yon operasyon mondyal konsa, e pou kisa yo vle komèt yon krim konsa kont limanite? Nou jwenn repons lan nan dokimantè Monopoly de Tim Gielen, pibliye pa Stop World Control. Ekselan dokimantè sa a montre nan fason trè detaye, nan founi tout prèv nan ekran an, kòman ansanm bann medya gran piblik yo ak endistri sante a nan tout mond lan nèt kenbe pa yon ti group fanmi ki vrèman rich. Sila yo ki posede prensipal fabrikan vaksen yo egalman prensipal rezo ospitalye yo e kolabore avèk reskonsab gouvènmantal sante yo, sa ki fasilite enpozisyon bann règ avèk ansanm kominote a bann swen sante pou anrejistre chak moun malad kòm Covid. Kreyasyon yon pandemi ki baze sou bann chif gonfle donk ki pa poze okenn problèm. Monopoly revele kòman projè’l la vin mèt siprèm limanite.


Dezi pou domine mond lan li ansyen tou menm jan avèk mond lan li menm, donk nou wè pandan tout istwa a kòman yon seyè lagè psikopat apre lòt la te eseye pou vin dènye dominatè mond lan. Sa pat janm vrèman te posib, jis jodi a. Teknoloji a avèk entènèt la te ouvè bann posiblite ke yo pat janm konn fè pou kontrole pratikman mond lan nèt de yon senp touche avèk dwèt. Google, Twitter ak Facebook yo tout nèt kenbe pa menm moun yo. Si yo di: Fè tout medsen yo silans k’ap fè promosyon pou remèd Covid yo, sa fèt nan yon bat je. Yo posede tou laplipa nan bann bank yo, donk si yo di: Fèmen tout kont tout moun ki refize vaksen yo. Sa ka fèt san poze bann kesyon. Li pral menm jan an pou endistri transpò avyon yo, ki egalman kenbe pa menm group sa a. Jamè nan listwa limanite nou pat janm konn konfronte avèk yon menas konsa, pa bann kriminèl ekstrèmman rich, ki yo menm anpare pratikman tout aspè nan mond nou an.


Rezilta a se yon pran pouvwa a 100% anachik, antikonstitisyonèl ak ekstrèmman kòronpi pa yon group kache de bann kriminèl vrèman rich, ke pèsonn pat eli men ki ranvèse tout demokrasi yo, inyore tout lwa yo ak egzekite tout sa yo swete pou yo reyalize, senpleman nan ajite kèk milya dola nan fas rès mond lan.


Alòske popilasyon mondyal la te panse eli demokratikman bann moun ki ta reprezante yo e ta lite pou dwa yo ak libète yo, eleksyon nan tout mond lan nèt te gen frod pandan plizyè deseni, nan plase bann sèvitè nan group kriminèl sa a nan tout gouvènman yo. Yo te plase egalman bann maryonèt yo a nan pòs jij ki pi wo yo nan mond lan, an sòt ke ansanm aparèy jidisyè a te manipile e pa ta yon menas pou yo. Kou siprèm Etazini an ak pratikman tout gran kou entènasyonal yo te ranpli avèk sèvitè pa yo.


Pran kontròl aktyèl mond lan te planifye depi bann deseni, menm bann syèk, donk dominasyon mond lan te toujou dènye dezi fanmi kriminèl sa yo. Kesyon an se pou konnen sipè rich sa yo ki vle asasinen yon gran pati nan limanite a? Repons lan se ke yo vle ranplase o mwen mwatye a – e finalman majorite a – de tout anplwa yo pa entèlijans atifisyèl. Klaus Schwab, nan Foròm ekonomik mondyal la, te deklare ouvètman ke, nan kèk ane, 40% nan tout anplwa yo pral asire pa entèlijans atifisyèl, sa ki sinyifi ke pral genyen anpil moun sou tè a ki pap gen anyen pou yo fè.


Moniman ki gen renonme mondyal la, enstitiye pa tro lontan nan Eta Géorgie, ki rele Georgia Guidestones, montre plan an klèman, kòm li afime’l san anbalaj: Popilasyon mondyal la dwe redwi nan anviwon 500 milyon moun. Program ejenis sa a li pa nouvo, men li te nan premye plan nan estrateji bann sipè rich mondyalis yo. Pou yo ka kenbe pouvwa a ak kontròl la, yo dwe redwi nan fason espektakilè popilasyon mondyal la. Men yo pa vle sèlman asasinen majorite limanite a, plan yo a pral pi lyen ke sa. Objektif yo a se pou enpoze yon Nouvo Lòd Mondyal tirani total sou chak nanm imen sou tè a.


41- Nouvo Lòd Mondyal la: Ostrali pa kache menm ankò sa k’ap pase a


Pandan bann deseni, sistèm tiranik opresyon an ak kontròl mondyal la, ki rele Nouvo Lòd Mondyal la, te kalifye teyori konplo a. Men kòm se ka avè’l tout teyori konspirasyon yo, apre yon sèten tan, yo revele trè klèman yo plis pase bann teyori. Nan Ostrali, reskonsab sante yo pa kache menm ankò entansyon yo a ki te rele literalman tirani Covid yo a "Nouvo Lòd Mondyal". Men sa ke reskonsab sante Nouvelle-Galles Sud, Kerry Gai Chant, te deklare pandan yon emisyon piblik: "Nou pral wè a kisa rechèch kontak nan Nouvo Lòd Mondyal la sanble. Wi, pral genyen bann pib ak bann klèb ak bann lòt bagay si nou gen yon ka pozitif la ba a".


Brad Hazard, minis sante ostralyen an, te kenbe propo sa yo: "Se konsa, se tou. Nou dwe aksepte ke se Nouvo Lòd Mondyal la".


Yon jounalis ostralyen te anonse bann nouvo restriksyon avèk mo sa yo: "Egalman Nouvo Lòd Mondyal la ki pral antre an vigè a 12h, a minwi a swè a, bann nouvo restriksyon sou divès antrepriz."


Yon lòt jounal televize ostralyen te di’l konsa: "Nouvo Lòd Mondyal la, Lame nou an antre an aksyon, nan patenarya avèk lapolis, pou ede pou fè respekte nouvo lwa karantèn peyi a".


Jou antre an vigè bann nouvo restriksyon, jounalis la te deklare: "Jodi a se premye jou konplè Nouvo Lòd Mondyal la. Rasanbleman nan plen lè yo yo limite avèk de moun. Egzèsis fizik la li otorize men pa depase yon reyon 10 km de domisil nou an. Flannen nan magazen yo pa otorize. Yon sèl moun pa fwaye ka soti pou fè acha esansyèl yo. E a pati demen, antèman yo pral limite a dis moun".


Ki ekskiz pou tirani inimèn sa a? 14 desè sipoze desè covid diran tout ane 2021 an! Alòske an 2017, plis pase kat mil moun te mouri nan Ostrali nan grip ak nan pnemoni.


42- Nouvo lòd mond lan


Pandan tout dènye syèk la, reskonsab gouvènmantal yo te anonse Nouvo Lòd Mondyal la. Sepandan, lòske yon chèchè te ekri piblikman sou Nouvo Lòd Mondyal k’ap vini an, li te kalifye kòm teyorisyen konspirasyon. Patou sou Entènèt - Wikipédia, Fact Checkers, Google, medya yo, elatriye. – li te di ke Nouvo Lòd Mondyal sa a pat anyen ke yon teyori konspirasyon, byen ke anpil bann dirijan mondyal yo tankou Premye Minis britanik la Tony Blair ak Prezidan ameriken an George Bush te pale de sa tout tan. Kounye a, avèk enpozisyon yon tirani inimèn sou popilasyon ostralyen an, gouvènman ostralyen an sispann kache tèt li e di ouvètman ke se Nouvo Lòd Mondyal la. Kisa pou nou genyen anplis pou nou reveye ak defann lavi nou?


43- Kiyès ki koupab yo?


Rankontre fanmi "nòb yo" k’ap dirije mond lan. Rapò sa a te montre nou ke yon operasyon mondyal nan yon anplè prèske inimajinab e lanse, pou di a tout mond lan nèt ke egziste yon viris ki koze yon maladi motèl ki pa ka geri, e ke sèl yon enjeksyon eksperimantal presipite ka sove nou. Chak mò natirèl te reklasifye tankou yon mò Covid, santèn milyon ka grip anyèl yo yo kounye a se Covid, pil bann granmoun te asasinen ak answit proklame tankou mò Covid yo, ak bann nonb astronomik swadizan "ka" ak desè te konstamman propaje pa medya yo e gouvènman yo, nan kreye yon atmosfè etoufan nan tranbleman ak lapèrèz. Pandan tan sa a, tout tretman kont Covid la te agresivman efase, sa ki touye literalman bann milye moun ki ta kapab fasilman sove gras a tretman sèten ak eprouve sa yo. Bann milye propriyetè ti antrepriz touye tèt yo, donk rete anndan kay yo plonje yo nan dèt ak dezespwa, ak yon kantite enkalkilab soufrans te dechennen sou limanite.


Tout lwa imajinab yo yo vyole pa gouvènman yo, tout konstitisyon te pase anba pye, dwa yo ak libète yo ki pi fondamantal yo pou popilasyon mondyal te efase ak yon nonb kwasan bann nasyon rann obligatwa enjeksyon eksperimantal yo, nan provoke yon vag enkonpreyansib mò ak destriksyon ki kouvri limanite. Nivo kriminalite a ke nou wè anba je nou yo li absoliman droge. Li klè ke mond lan li atake pa bann kriminèl trè pisan, enfliyan ak byen òganize, ki pa rekile devan anyen pou reyalize plan yo a. Kesyon an se pou wè kiyès antite sa yo ye, kòman yo te kapab vin si pisan konsa, ak kòman nou kapab defann nou.


Avan pou eksplike kiyès kriminèl sa yo ye, mwen dwe abòde yon bagay enpòtan: anpil moun konsidere ankò ke evokasyon yon group kriminèl ki ta vle nwi limanite revele "teyori konplo a". Men si nou konnen istwa nou, n’ap konprann reyalite baz la: Te toujou genyen bann fou ki swaf pouvwa ke sèl dezi a se te pou dirije tout mond lan nèt. Nou mèt panse avèk anpi mondyal chinwa yo, persan, romen, espanyòl, britanik, pami pakèt bann lòt yo. Swaf dominasyon mondyal la li ansyen tou menm jan ak mond lan li menm. Se poutèt sa mwen toujou etone pou wè moun yo reyaji avèk mokri lòske mwen mansyone reyalite fondamantal sa a. Menm non sit web mwen an StopWorldControl.com li ridikilize pou kèk moun. 'Hahaha, kontròl mond lan, kèl lide estipid'. Se sonnen alam, donk sa montre a kèl pwen lespri kèk moun nan nou te detounen nan konpreyansyon bann prensip ki pi fondamantal yo nan istwa imen an. Genyen apèn 80 zan, mond lan te menase pa yon lòt fou ki te vle domine tout mond lan nèt, avèk pou rezilta de gè mondyal konsekitif. Èske se tou yon teyori konspirasyon? Projè pou kontrole tout mond lan nèt te toujou egziste, e te deklare byen anba pil bann fòm, pandan tout egzistans limanite.


Yon dezyèm reyalite fondamantal de mond nou an se ke te toujou genyen bann moun – e menm bann kilti nèt – ki te konsakre yo nan wayòm mal la. Istwa a montre klèman ke anpil bann group moun te, nan pase, profondman enplike nan sakrifis rityèl timoun yo, nan fè pou brile bann moun vivan, pou ouvri pwatrin moun yo e pou rache kè a tou vivan pandan l’ap bat la, ak nan pil bann lòt pratik inimen. Pratik sa yo te toujou konn ap fèt nan sivilizasyon tout mond lan nèt, donk laplipa bann nasyon yo te plonje nan kil bann antite demonyak, ke yo te konsidere tankou "bondye". End, Afrik, Azi, Eròp, Amerik…chak pati mond lan te konnen pratik sa yo. Pandan tout istwa limanite, e jis jodi a, te genyen bann pratik kriyèl e tèrib bann santèn kilti ak ideyoloji.


Nan jou nou yo, piblik la sanble te sibi ton lavaj sèvo konsa ke, lòske nou fè atansyon kont bann fòs fènwa similè yo nan epòk nou an, li reponn imedyatman "se yon teyori konspirasyon". Enkapasite sa a pou konprann menm baz egzistans imen an ta dwe ban nou alam. Si nou vle defann sa a lavi nou, li enperatif ke nou ta konprann kòman menm bann tip antite malfezan yo ki te terorize mond nou an pandan tout istwa limanite a, yo toujou la jodi a. Se moun malveyan sa yo ki nan kè rezo kriminèl ki kache dèyè Nouvo Lòd Mondyal la.


Byen ke li t’ap tro long pou bay tout detay de idantite yo a, mwen pral eseye pou leve vwal la jis ase pou ede nou konprann sa k’ap menase egzatteman limanite a. Enfòmasyon sa yo soti nan sit Neyèlandè Ellaster.nl, ekri pa yon chèchè anonim ki etidye rezo kriminèl sa a – egalman rele "État profond" ou "Cabale" – depi bann deseni. Sa ke anketè ekspè sa a eksplike a li konfime pa anpil bann lòt jounalis nan premye plan nan tout mond lan nèt. Sa ki tipik nan rezo sa a, se ke li pa sèlman yon group bann endividi ki regroupe yo, men ke rezo sa a li konstitiye de bann santèn fanmi, egalman rele linye.


An Itali, pa egzanp, egziste sa ke yo rele "noblesse noire", ki konpoze avèk 13 linye. Mwen rele mafya anba esteroyid yo. Fanmi sa yo, menm jan avèk bann lòt dinasti similè bann lòt rejyon nan mond lan, gen bann rasin ki remonte soti nan bann kilti trè ansyen, yo konnen pou devouman total yo a avèk pisans fènwa yo. Moun sa yo vin si tèlman pèvès nan lespri yo, ke yo konsidere tèt yo tankou siperyè pou rès limanite. An fèt, yo konsidere moun òdinè yo tankou bann "ensèk", "betay" ak bann "chyen". Se literalman konsa ke yo ekri sou nou, nan literati pa yo a. Paske yo konsidere ke tout limanite pa gen okenn valè, yo pa gen okenn problèm pou provoke bann gè, bann pandemi, pou espyone lè a, dlo ak sòl planèt la, ou pou enflije bann lòt tip soufrans pou rès nan nou yo. Yo menm kwè ke desten yo se pou renye sou limanite, ki dwe tounen esklav yo. Tout sa klèman enonse nan literati espirityèl yo a.


Fanmi sa yo òganize selon yon yerachi piramidal kote, an fendkont, tout mond lan reponn nan menm maryonèt yo nan somè. Kle pouvwa yo a se sekrè, pou ke pèsonn pa kapab touche yo. Se poutèt sa vrè dirijan yo toujou rete nan fènwa. Popilasyon mondyal la wè sèlman maryonèt yo k’ap opere sou sèn vizib mond lan, tankou politisyen ki programme pa lespri, selebrite hollywoodiennes pèvès yo, dirijan endistriyèl malveyan yo, pèsonalite medyatik kòronpi yo, elatriye. Kèk maryonèt ke yo pi konnen se Klaus Schwab, Bill Gates, George Soros, Clinton yo, fanmi Bush, elatriye. Byen ke yo veye pou yo rete a leka. Sekrè a se fòs yo.


Objektif fanmi "nòb sa yo" te toujou se pou soumèt ansanm limanite ak pou renye sou li tankou "bondye" tiranik. Estrateji yo a pat janm te parèt pa bann gè ouvè. Si yo òganize bann gè, se pou divize, afebli ak detwi limanite, pandan y’ap anrichi tèt yo. Estrateji reyèl yo a pou genyen kontròl mond lan li byen plis sofistike: yo enfiltre chak aspè nan sosyete nou an, pou yo kapab manipile mond lan anndan. Objektif la te toujou pou posede de tout lò, lajan, petròl, enèji ak monnen mond lan. Gras avèk resous san limit yo a, yo te achte laplipa bann endistri yo, medya yo, teknoloji yo, swen sante yo, politik la, bann vwayaj, edikasyon an, teknoloji a ak tout endistri inimajinab yo. Li pa nesesè pou se yon jeni pou sa, jis yon psikopat avèk yon swaf enperisab pouvwa.


Kòm mwen te deja di’l, tout sa dokimante an detay nan ekselan dokimantè Monopoly, sou StopWorldControl.com. Se pou nou gade’l, pou wè prèv yo de sa ke n’ap li isi a.


Yon lòt nan estrateji yo a se pou kreye bann òganizasyon "mondial" piblik, ki se platfòm vizib yo a pou mete program yo a lèv. Youn ladan yo, rele Òganizasyon mondyal sante, te vin trè enpòtan pandan pandemi sa a. Li finanse an gran pati pa Bill Gates, yon enpòtan maryonèt piblik pou rezo kriminèl sa a. OMS dikte literalman a ansanm limanite – nou panse sa! – sa ke nou kapab fè, lòske se de sante nou. Pèsonn pat eli Òganizasyon mondyal sante a e pèsonn pa vle ke li la pou kontrenn chak medsen, enfimyè ak pratisyen sante a nan yon obeyisans avèk. OMS kontrenn literalman tout mond lan nèt pou yo soumèt yo san bronche a "direktiv " tiranik li yo, ki pi souvan anti-syantifik ki fonde sou yon veritab syans.


OMS, pa egzanp, te di avèk tout mond lan nèt pou itilize PCR pou dekouvri ka Covid yo, alòske tès sa a pa kapab disène diferan tip patojèn yo e prodwi jiska 93% fo pozitif. Tès sa a totalman defektye se prensipal zouti pou anonse a mond lan ke gen yon pandemi, alòske okenn dispozitif medikal nan istwa a pat janm tro fyab konsa. Poutan, protokòl sa a totalman anti-syantifik enpoze a tout mond lan nèt, pou fè promosyon ilizyon yon pandemi mondyal, ki repoze prensipalman sou bann fo pozitif. Santèn milyon swadizan "ka Covid" pa anyen lòt ke bann fo pozitif, ki abouti yon tès fatalman fotif. Veritab viris Sars-Cov-2 pat janm te izole ni pirifye, donk li enposib pou teste’l. Se yon eskrokri li ye nan pwopòsyon astronomik lan. Men yon egzanp nan fason ke yon "òganizasyon mondyal" itilize pou mete yon program ki vize pou soumèt limanite nan tirani, nan non "proteksyon sante nou".


Yon òganizasyon similè se Òganizasyon Nasyon zini, ki prezante tèt li tankou swadizan "gadyen lapè" nan mond sa a. Objektif yo a se poutan pou efase souverente chak nasyon e pou soumèt tout limanite avèk yon gouvènman mondyal inik. ONI travay nan tèt kole avèk Inyon eropeyen ak OTAN, ki se bann defile similè pou fanmi kriminèl yo pou ka mete an plas yon gouvènman mondyal inik.


Yon lòt maryonèt piblik enpòtan se Foròm ekonomik mondyal la, fonde pa Klaus Schwab. Foròm ekonomik mondyal la prezante tèt li tankou yon group refleksyon pou rich yo ak pisan mond yo, kote "y’ap chache bann solisyon nan problèm mond lan". Mo majik yo a se "devlopman dirab", ki pretann asire yon avni meyè a mond nou an. Nan kolaborasyon avèk Nasyon Zini, yo te elabore fame Ajannda 21 an, ki pretann ofri dènye solisyon an pou yon mond pi dirab. An reyalite, sa pa sinyifi anyen lòt ke pou sezi tout dwa yo, libète yo ak propriyete ansanm popilasyon mondyal la pou mete yo nan men sipè rich yo.


Answit, genyen impériums bankè yo, ki kontrole tout lajan mond lan. Misyon yo a se pou enstore yon sosyete san lajan likid kote sèl sila yo ki nimerikman konekte nan sistèm siveyans lan ak lesklavaj la ki pral genyen ankò aksè nan finans yo. Gouvènman nijeryan an te grasman peye pa yo menm pou rezève sèvis bankè yo pou moun ki vaksinen yo sèlman, yon egzanp ki pral talè swiv pa bann lòt peyi yo.


Mwen ta kapab site anpil bann fanmi pami sa ki pi enpòtan yo, men mwen pral konsantre’m pou nonme kèk nan sa ke yo plis konnen yo, tankou dinasti Rothschild, ki posede bank santral 165 nasyon, nan kontrole konsa fli monetè yo nan majè pati mond lan. Depi nan tan ansyen yo, fanmi sa a te konsakre’l nan kil ki pi sonm nan tout fòs yo. Yon lòt fanmi byen konnen se fanmi Rockefeller, ki gen menm fondman espirityèl avèk Rothschild yo, men ki konsantre yo sou posesyon endistri famasetik yo, sou enfiltrasyon edikasyon an ak bann medya yo tou. Yo te pibliye "Scénario du futur" an 2010, ladann yo dekri an detay pandemi aktyèl la, avèk pou objektif pou etabli yon nouvo mond dominasyon ak kontròl. Bann antite tankou Institut Rockefeller prezante tèt li tankou bann protektè limanite, men dèyè mas imanitè sa a kache vizaj tèrib swaf dènye pouvwa.


Diferan fanmi fènwa nan tout mond lan nèt pral òganize an sosyete ke yo di ki se sosyete sekrè yo, pou ka etabli enfliyans kache yo a nan chak nasyon. An plis de enfliyans konplè kache a egziste egalman bann kil ki pi piblik, tankou fran masonnri. Se youn nan òganizasyon espirityèl yo ke yo plis konnen, itilize pou enfliyanse otorite lokal yo nan pratikman chak vil nan chak nasyon. Yo atire moun ki nan otorite yo, ki pretann yo se yon òganizasyon inosan ki vle ede limanite. Se pa lòske manm yo atenn nivo siperyè fran masonnri yo ke yo dekouvri ke se yon satanis flagran. Fran masonnri a li atache’l pou fè bann moun enfliyan yo nan chak kominote manm li yo, pou ka itilize yo pou reyalizasyon plan li yo.


Pil bann sosyete sekrè yo travay nan tèt kole avèk sèvis sekrè nasyon yo, kòm pa egzanp CIA ak FBI an Amerik. Bann antite ki, nan aparans, k’ap konbat krim, men ki, an reyalite, konte pami òganizasyon kriminèl ki pi mal yo. Selèb jounalis alman Udo Ulfkotte, te asasine pou konfesyon’l yo, te admèt genyen kèk ane ke jounalis tout mond lan nèt te peye pa sèvis sekrè yo, sosyete sekrè yo, ajans gouvènmantal yo, milyadè yo, elatriye. Pou toujou manti e pa janm di laverite a piblik la. Temwanyaj li a petèt wè nan dokiman Busted sou StopWorldControl.com. Se gras a konfesyon jounalis kouraje sa a- ki te redaktè an chèf de youn nan pi gran jounal Eropeyen yo – ke yon revèy majè kòmanse an Almagn. Liv li a te ouvè je popilasyon alman an, ki kontinye dezòmè yon fòs majè kont Nouvo Lòd Mondyal la.


Byen ke Site Vatikan an, Washington D.C. ak Site Lond yo se kèk nan prensipal katye jeneral yo a, nonb operasyon lojistik yo a te transfere nan bann peyi aziyatik, donk plan yo a se pou itilize Lachin pou ranvèse rès mond lan. Rejim kominis opresif siveyans total la, esklavaj ak kontròl ke yo te enstale an Chin nan, dwe deplwaye kounye nan tout rès mond lan. Ennmi nou an pa pou otan pati kominis chinwa a, piske li se egalman senp maryonèt. Sila yo k’ap mennen bak la yo toujou chita nan Site Vatikan an.


Tout sa kapab sanble biza si nou tande’l pou premye fwa, men nou dwe rann nou kont ke tout sa ki ekspoze aktyèlman nan mond lan se pou ti kras biza. Kiyès ki ta ka panse ke tout mond lan nèt ta kolabore rapidman pou enpoze a tout limanite enjeksyon ki pi toksik yo, potansyèlman motèl e altere ADN nan? Nou dwe soti nan bwat inyorans konfòtab nou yo e konprann ke nou an nafè avèk bann antite ekstrèmman malefik, ki pa panse menm jan avèk nou, e ki ekstrèmman byen òganize. Siksè rezo kriminèl sa a depann antyèman de inyorans piblik la. Plis yo kapab rete kache, plis yo gen pouvwa. Se pou rezon sa a ke yo kalifye de "teyori konplo" tout revelasyon ajisman yo a.


Men pandan pandemi kriminèl sa a, bann santèn milyon moun entelijan nan tout mond lan nèt konprann anfen ke ankèt kouraje bann dènye deseni yo, ki te devwale sa ki t’ap pase a, te gen rezon depi nan kòmansman an. Se pa yon teyori konspirasyon menm ankò, men nou wè tout sa ke nou te avèti yo vin reyalite anba je nou yo la a. Kounye a, nou dwe anfen reveye nou nan reyalite menas sa a, ak deside pou nou se bann gèrye kouraje ki pral defann bèl mond nou an avèk tout sa ke nou genyen. Se kounye a ou jamè.


Nou ta kapab di anpil bann bagay sou sa, donk anpil bann liv te ekri sou rezo kriminèl sa a, pa bann chèchè ki te souvan konsakre lavi yo nèt pou ekspoze yo. Men mwen te vle senpleman fè nou konprann, o mwens nan gran liy yo, ke nou efektivman an nafè avèk bann moun trè malefik. Si nou vle konnen plis sou sa, nou kapab gade seri "The Fall of the Cabal" la sou StopWorldControl.com. (Tradwi an Franse: La chute de la Cabale an 17 epizòd sou: https://odysee.com/@NeufdeCoeur:1/nouvelle-s-rie- documentaire-de-janet:b)


44- Fiti a se pa nou an!


Depi nan tan ansyen yo, egziste bann kilti profondman ankre nan bann dimansyon mal, ke laplipa nan nou pa ka menm konprann. Nan kilti sonm sa a te kouvri kèk fanmi ki te gen yon sèl bi: Soumèt tout limanite anba kontròl yo ak anba tirani yo a. Yo te enfiltre tout aspè nan lavi imen an, soti nan politik la rive nan medya yo, pase pa swen sante yo, edikasyon an, relijyon an, elatriye. Kounye a, avèk pandemi mondyal òganize yo a, yo revele plan yo a, sa ki provoke yon revèy mondyal. Li kenbe sèlman pou nou soti nan tèt sab inyorans konfòtab la e pou afronte ennmi sa a avèk tout fòs nou, avèk verite, jistis ak kouraj. Nou pa konprann petèt tout espesifisite yo de kiyès yo ye, men nou konprann ke limanite menase pa bann moun trè movè, e ke nou dwe leve nou avèk tout sa ke nou ye. Se inyorans nou ki ba yo pouvwa a ke yo genyen jodi a. Kle pou venk yo a se ekspozisyon an. Nou dwe enfòme nou ak enfòme tout moun ki bò kote nou. Se lè Gran Revèy la, kote vwal tronpri a leve sou limanite e kote mond lan ka anfen wè kiyès k’ap oprime’l la depi kòmansman an. Men nou dwe kouraje. Se a nou menm pou di "NON" a fanmi kriminèl sa yo, e pou proteje lavi nou yo ak pròch nou yo. Ansanm, nou kapab konstwi yon mond meyè. Avni an se pou nou.


45- Limanite, Leve’w!


Si nou pa eksprime nou kounye a, nou pral rete silansye pou tou toujou. Jiska prezan, anpil nan nou fèmen bouch nou, pè pou pa pèdi anplwa yo a, finans yo, pozisyon yo, respè ou zanmi yo. Nou dwe sepandan konprann ke si nou pa eksprime nou kounye a, n’ap pèdi byen plis ke anplwa nou yo, finans nou yo ak zanmi nou yo. N’ap pèdi menm imanite nou e n’ap vin bann esklav programme san kapasite pou panse ou pou santi endepandamman. Kisa nou kapab fè?


Pi enpòtan an se pou enfòme sanblab nou yo, menm si yo reziste farouchman. Rejè inisyal verite a pa dwe dekouraje nou, men nou dwe pran rekou nan tout mwayen posib yo pou reveye tout mond lan nèt. Se sèlman gras a inyorans popilasyon an ke rezo kriminèl sa a ka renye sou tè a. Sepandan, yon revèy ke yo pat janm konnen anvan kòmanse e nou tout gen devwa pou fè tout sa ke nou kapab pou pouse flanm revèy sa a.


Tout moun ka enprime rapò sa a nan plizyè egzanplè e distribiye’l bay fòs lòd lokal yo, bay direktè ak ansenyan lekòl yo, bay pèsonèl medikal yo, bay zanmi yo ak vwazen yo. Nou tout kapab voye PDF sa a nan yon sèvis enpresyon an liy tankou VistaPrint ak fè bann milye egzanplè, ke nou distribiye nan kominote nou an. Nou chak nan nou ka voye PDF sa a an pyès jwent nan yon kouryèl a tout kontak li yo e avèk moun ki nan pozisyon otorite nan kominote li a.


Nou dwe enfòme mond lan. Nou dwe leve nou e fè sa ke nou kapab. Nou dwe gaye verite a byen lwen e trè lajman. Sa mande bann efò. Silvouplè, pa chita ap plenyen, men leve e aji. Rapò sa a li fèt avèk anpil efò, pou li se yon zouti revèy nan mond lan. Se pou nou itilize’l. N’ap jwenn plis enfòmasyon sou tout sa sou sit StopWorldControl.com. Asire nou pou nou enskri avèk kouryèl yo, pou nou enfòme ak reskonsablize, pou kapab defann vi nou, libète nou ak avni nou.


46- Rezime final


Done yo montre ke bann milyon moun yo petèt deja mouri nan bann enjeksyon Covid yo, e ke bann santèn milyon ap soufri bann efè segondè grav. Se sèlman destriksyon pou yon ti tan. Vrè devastasyon an ap vin apre kèk ane. Genyen oksid grafèn nan nan vaksen yo, ki se kondiktè pafè pou 5G a, e tou meyè sibstans pou manipilasyon sèvo. Prezidan chilyen an te deklare 5G a pral ensere bann panse ak bann santiman nan tout moun.Klaus Schwab di ke limanite pral leve nan yon sèl ak menm konsyans. Sa revele yon program kontròl total lespri.


Tout sa se baz sou yon frod mondyal ki konsiste pou gonfle chif Covid yo, pou reyentegre chak desè tankou se Covid, pou itilize yon tès PCR ki prodwi bann fo tès pozitif, bann medya alamis, ak yon program gouvènmantal. Rezo kriminèl ki dèyè tout sa a te achte tout endistri sante a, dirije Òganizasyon mondyal sante, posede tout gran medya yo ak kontrole laplipa bann gouvènman yo. Yo efase tout tretman kont Covid la, pou ke mond lan panse ke vaksen an se sèl solisyon.


Pouvwa yo a li rezide lefèt ke y’ap opere nan fènwa, an sòt ke piblik la pa gen okenn ide sou egzistans yo. Solisyon an se pou demaske yo. Lòske yon nonb sifizan de bann moun nan mond lan – notamman fòs lòd yo, pèsonèl medikal la, ansenyan yo ak otorite lokal yo – pral konprann sa k’ap pase a, yo pral sispann sèvi rezo kriminèl sa a e pral rejwenn konba pou libète a ak avni limanite a.


Byen ke majè pati sistèm jidisyè a kòronpi, avoka yo dwe bann gèrye kouraje pou prezante tout prèv krim sa yo, e kòmanse pou pouswiv tout konplis yo. Rete ankò bann jij onèt, ki kapab ranvèse kòmansman bagay yo. Sa kapab vin pi gran revèy pou tout tan, si nou tout nou leve nou, pataje verite a e nou ini nou antanke yon limanite kont kriminèl sa yo. [Fen Temwanyaj la]


47- Konklizyon


Chè frè ak chè zanmi, nou genyen prèv la kounye a ke mond sa a ap dirije pa bann demon sou fòm moun ki gen pou misyon pou ede mèt yo satan pou vanje tèt li sou limanite, e pou detwi tout bagay anvan pou ale sibi chatiman li a nan Lanfè. Sila yo ki te konbat mwen yo nan pase a nan tante pou pwouve ke ansèyman’m nan sou Disèneman an te fo, donk selon yo menm demon sou fòm moun yo pa ta egziste, yo rann yo kont kounye a, ke yo te tronpe yo. Demon sou fòm moun yo egziste, e yo dayè pi plis sou tè a. Se pou rezon sa a kèk, ki nan pouvwa, pran bann desizyon abominab ak konplètman bèt, ak bann lòt ke y’ap gouvènen, aksepte avèk jwa desizyon sa yo ki manke yon minimòm bon sans, kan byen menm y’ap sakrifye tèt yo pou di yo laverite a ak detounen yo nan sa.


Plizye na sila yo ki te mouri yo nan swit pwazon sa a ki rele vaksen an, te byen avèti ke pretandi vaksen sa a te yon pwazon motèl. Malgre miltitid prèv ke bann syantifik ak chèchè serye te mete a dispozisyon nou, yo te fè tèt yo di, e yo fè touye yo. Se tou ka plizyè de sila yo ki fè anpwazonen yo e ki kounye a, ap tann sèlman lanmò. Gen ladan yo menm, ki, malgre konsekans sa yo ki deja vizib aktyèlman, yo toujou zele nan defans pwazon sa a, e prè pou pran bann nouvo dòz ki nan preparasyon. Sa pèmèt nou pou konprann ke genyen bann moun ke nou pap kapab malerezman janm sove, nenpòt sa ke nou ta fè a. Se yon fè etabli chè zanmi. Ke sa pa kenbe, fè efò pou souve tout moun nou kapab sove, nan distribiye pi plis, rapò sa a.


Si nou vle konnen vrè nati mons sa yo k’ap dirije mond sa a, e ki pran jan de desizyon monstre sa a pou touye tout popilasyon tè a pa yon pwazon swanyezman fabrike ke yo makiye sou apelasyon vaksen, nou gen enterè pou li ansèyman ki rele"Disèneman an", ki trouve’l sou sit www.mcreveil.org a, nan ribrik Ansèyman an. N’ap jwenn sou menm sit la, nan ribrik Sante a, tout lòt ansèyman ak revelasyon konsènan projè satanik sa a ki batize Pandemi Covid-19 la. Li yo pou nou afranchi.


Benediksyon Bondye pou tout moun ki renmen Jezi Kris, Senyè nou an, ak yon renmen ki p’ap janm fini!

 

Envitasyon

 

Chè frè ak sè,

 

Si nou te kouri pou fo legliz yo e nou vle konnen sa ke nou dwe fè, men de solisyon ki ofri ak nou:

 

1- Gade si bò kote nou pa gen kèk lòt pitit Bondye ki krenn Bondye e ki dezire viv selon Sèn Doktrin nan. Si nou jwenn, nou lib pou nou mete ak yo.

 

2- Si nou pa jwenn e dezire pou rejwenn nou, pòt nou yo ouvè, Sèl bagay ke nou mande nou pou fè, se pou li dabò tout Ansèyman yo ke Senyè te ban nou yo, e ki sou sit nou an www.mcreveil.org, pou rasire nou ke yo konfòm ak Bib la. Si nou jwenn yo konfòm ak Bib la, e nou prè pou nou soumèt nou a Jezi Kris, e pou viv selon egzijans pawòl Li, n’ap akeyi nou avèk lajwa.

 

Se pou gras Jezi Senyè a toujou la avè nou!

 

Sous & Kontak:

Sit Entènèt: https://www.mcreveil.org
E-mail: mail@mcreveil.org

Klike isi a pou telechaje Liv sa a an PDF